Padla tma na uplakané prázdno Ubíjam sa do prachu A klesám až úplne na dno Vypálené zo strachu Tie okná tam vonku Čo mlčky narúšajú celistvosť noci Sú duše nehybné v chladom vánku Zmučené nádychmi celkom bez pomoci Tie hviezdy tam hore Márne k nim svietim Život je unavené more Rozbité nebo kam nedoletím Kiežby som už zhasla Ticho vydýchla pred novým nádychom Možnože by som konečne našla Chvíľku pokoja pred ďalším výkrikom Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj