Žalúzie bolo vyhrnuté až k vrchným plastovým rámom okien, balkónové dvere boli pootvorené a cez všetko sklo do izby svietilo slnko. Dievča sedelo na svojej stoličke, malo strapaté vlasy a neprítomný napnutý výraz. Svietilo na ňu slnko, ktoré jej viečka stiahlo do úzkych štrbín a ona sa zadumane mračila do rohu, na miesto, kde tieň hraničí so svetlom. A na všetkom tom tichu bolo najlepšie, že sa jej vôbec netýkalo. Bola ponorená do vlastných myšlienok.
Premýšľala nad tým, prečo dokázala tak málo, keď sa od nej žiadalo viac. Premýšľala nad tým, že je sebecká a nevie, ako sa z toho dostať, lebo sa v tom sebectve už celá topila. Teplý vzduch, ktorý k nej prúdil bol mŕtvolne chladný, slnko bolo vysoko na oblohe a v jej vnútri sa čosi žeravo lámalo na kryhy. Cítila sa osamelo.
Vedela, čo ju čaká, keď príde medzi ľudí a premýšľala nad tým, či je skutočne zlé byť taký ako ostatní a tiež prečo ešte neskúsila fajčiť. Premýšľala nad tým, čo jej včera povedala mama a že jej chlapec tiež nefajčí. Uvedomila si, že by ich tým zradila.
V ľavej ruke držala jablko, veľké ako detská hlava, z ktorého si zadumane odkrajovala. Tenké šťavnaté kúsky si inštinktívne vkladala do úst, dúfajúc, že ten stereotypný pohyb ju prinúti na čosi zabudnúť.
Slnko pohaslo, izba už zase bola plná ľudí a dievča odišlo. V parku vŕzgala posledná hojdačka a v tieni budov ktosi vyťahoval škatuľku cigariet. Niečo šťuklo a v očiach dievčaťa sa mihol plamienok zapaľovača, ktorý nevidela. Cigareta sa rozhorela a ten, kto ju zapálil si ju elegantne položil na pery. Nemohol mať viac ako pätnásť rokov a dym, ktorý vydýchol mu naplnil pľúca. „Chceš?“ spýtal sa jej. Odmietla a on jej vdýchol dym do tváre.
Medzitým sa rozhoreli nové cigarety v ďalších ústach a ktosi sa rozkašľal. Ozvali sa ostré nadávky zadusené v dyme, ktoré dievčaťu niečo vzdialene pripomínali a ten pocit sa v nej zahniezdil. Znova ju ponúkol. Znova odmietla. Spýtal sa prečo a ona mu povedala.
„Každý to raz musí vyskúšať,“ povedal. „A na viac- on ťa zradil prvý. Odišiel, aj keď mohol zostať.“
A tak si vložila cigaretu do úst, uchopila ju perami a on jej ju zapálil. Z tlejúceho konca stúpal dym a tváre sa v ňom hriešne strácali. Robila to, pretože jej chlapec ju zradil prvý.
A keď sa potom zhlboka nadýchla a rozkašľala sa, pomsta sa jej zdala byť tou najúbohejšou vecou na svete.
Potom dievča odišlo domov.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
2
Je to uplne krasne a lubi sa mi ako sa poucila.. proste ten vyznam pomsty.. Je to strasne pekne
3
NO ja som tiež pomstichtivá Ale žeby som začala fajčit koli chalanivi ee To som začala skor A koli partii no čo už
4
Wow!
No, krásne,nemám slov.To sa ani nedá opísať, len dúfam, že tá druhá časť nie je realna
No, krásne,nemám slov.To sa ani nedá opísať, len dúfam, že tá druhá časť nie je realna
5
Nadherne opisy, myslim, že su najdolezitejsie. Dokazu ma dostať do deja, viem si všetko lahko predstavit, viem sa ponoriť do napisaneho textu a do mojich myslienok zaroven. Mas talent, pis dalej.
Napíš svoj komentár
Ale chválim !