Poznala som dievča

Poznala som dievča,
stretla som ho raz,
keď máčala som slzou mača
zatúlané v tmách.

Myslela som, že nik ma nevidí,
preto plakala som veľmi.
Ponorená do nočných vidín,
vidiac bez hláv helmy.

Vidiac prázdne pohľady
v mojich živých snoch,
snažím sa zabudnúť už mnoho dní,
zmazať tých pár tmavých plôch.

Keď odrazu z môjho snenia
vyrušil ma pohyb prchký.
Striasla som sa vidín, zdania
a ucítila jej dych vlhký.

Stála tam v očiach s iskrami,
stálo tam jedno dievča,
čo hľadelo na tvár posiatu slzami,
akoby myslela, že tak sa rany liečia.

Na tvári roztiahol sa úsmev,
ja cítila som strach.
V ušiach znel mi radostný spev,
z tváre strela som si prach.

To dievča si ku mne sadlo,
so zrakom v tme žiarivým.
Až vtedy- vtedy mi napadlo,
že som len človekom zbabelým.

To dievča strelo mi slzy,
ono umylo mi tvár.
To dievča s pohľadom múzy,
vzalo mi zo srdca tŕňov pár.

Ja videla som jej bielu tvár
a nádej vo veľkých očiach.
Vytrhla tých pár čiernych strán,
mojím krehkým životom točiac.

Poznala som dievča.
Určite bolo anjelom.
Jej duša však bola niečia,
lebo odišla rýchlym krokom.

Po dlhé mesiace žila som v túžbe
zas uvidieť nádej a siahnuť
po jej oddanej anjelskej službe.
Túžila som jej lásku kradnúť.

Raz však uvidela som v kríkoch
nahé telo skrvavené.
Telo dobodané dýkou,
telo doráňané.

Poznala som dievča.
Nebolo anjelom.
Umrelo nevinné, jak oplakané mača,
zmetené závejom.

Ja poznala som dievča...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu