(Staršia báseň) Slzami nevyplavíš temnotu Teraz miluj svoju bolesť, ty masochista Dopraj jej vyžrať tú krvavú prázdnotu, ktorú zakrývaš Pre Krista... Ó, nie, predomnou ju neskryješ Nenájdeš pokoj, keď ju vprostred noci zabiješ Vidím tak hlboko ako nenávidíš Hoci sa vzpieraš, dávno už cez svoje prsty nevidíš Cez prsty z kostí, ktorými si oči zakrývaš ... Si klavirista, čo nevie čítať noty a hrá len, aby sám seba prehlušil V závese soboty nikto z vás netušil o prostitúcii klavíra o obchytaných klávesách Nemáte poňatia, čo všetko sa ich dotklo z vnútra môjho obrázku (Drahý) Vravím bozkaj, nie zatni Povedz mi, zabije lásku pohľad do tmy? A potom mi povedz, že ju to posilní Ukáž mi miesto, kde vyviera, nech ho môžem milovať, keď piáno znásilní moju bolesť Potom daj vieru a nakoniec Daj mi napiť a najesť ale z lásky, nie z temnoty. Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj