Horúce ťažké slnko kleslo za obzor a obloha vpila väčšinu jeho sýtej žiary. Siluety hôr v odtieňoch tmavozelenej a dymovomodrej sa jasne črtajú v slabom vyblednutom oranžovom svetle, ktoré po ňom ostalo. Neďaleká pouličná lampa, dosiaľ ponorená do nášho šera, zabliká, zachveje sa a rozžiari jasným žiarovkovým svetlom.
Bledooranžové svetlo klesá čoraz nižšie po oblohe, kopce čerňejú akoby ich čosi vzdialené, ukryté za ich mohutnými starými telami, zozadu podlo upaľovalo. Jasných pouličných svetiel, ktoré lemujú cestu, pribúda a obloha stráca chumáče dychu, keď z nej niekto násilím kradne svetlo. Podobá sa to človeku, ktorému ťahajú krv zo žíl a zatiaľ, čo on umiera a bledne, obloha ožíva hviezdami a oblieka sa do tieňov, čo sme si vyzliekli. Zdá sa byť stále modrejšia a modrejšia, až napokon zčernie a rozsvieti sa miliónmi striebrobielych hviezd, zdobiacich nebo, ktoré sa rozprestiera nad zemou od sveta za mnou až po obzor.
Mesiac si požičia jas a slávu svojho predchodcu a vyšplhá sa zo svojich hĺbok. Vysoko na oblohe sa v modročiernej tme stráca obrys pravej polovice jeho vyblednutej podoby.
Mestský autobus nám razí cestu domov a pritom sa kýve z boka na bok, natriasa sa a hŕka nami. Jeho chudobné priestory sa tešia matnému špinavému svetlu. Ľudia a zastávky sa míňajú ako tiene, čo behejú po stenách autobusu.
vidím, že už som ti dávala koment,a le musím ďalší...je to krásne úplne sa mi pred očami mihajú obrazy...akoby som sa na to práve dívala...krásne nádherne zachytené
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
no ja nevem...
mas prvy commenntt...cool ne