Ako ma Boh menil...♥ 4.časť

Ďalšou časťou mojej zmeny bolo pochopenie toho, že hoci sme každý iný, niečím iným zaujímavý a v tomto prípade aj starší, všetci máme jedno spoločné... Nášho Otca..( myslím toho nebeského )

Keďže veľa možností na spoznanie mladších ľudí nebolo, často som sa rozprávala so staršími tetuškami. Niektoré boli urečnené, iné tuchšie, viac alebo menej hluché, ale všetky boli duchom rovnako mladé a odhodlané putovať za Bohom a za Máriou ako my... a možno v ich ubolených kĺboch a kostiach bolo toho odhodlania ešte viac... Vypočula som si veľa životných príbahov, od násilného manžela, až po nepuslušn deti, ale našli sa aj také, ktoré prišli len jednoducho ďakovať za to, aký majú dobrý život. Zvláštne bolo, že ani jedna z nich sa neľutovala, ale s láskou prijímala každý kríž. často mi hovorievali:"Vieš dievka, koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje." Iné zas tvrdili, že problémami a bolesťami im Boh dokazuje jeho obrovskú dôveru v to, že tieto ženy sú silné a tieto bolesti vydržia. Niektoré boli za všetky strasti vďačné, lebo sa pri nich mnoho naučili. A ja som bola vďačná za stretnutie týchto tetušiek plných lásky, radosti a pokoja.. Lebo oni ma mnohému naučili.
Že vek nie je meradlom toho, aký starý je človek.
Že Boh nás miluje všetkých.
Že tí, ktorí majú najväčšie bolesti o nich nekričia a neľutujú sa.
Že aj tak všetci skôr či neskôr zostarneme.
No v tejto starobe nájdeme mnoho múdrosti a sily.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu