Braček si zlomil ruku, tak reku nech sa trochu poteší (zaujímavé je, ako pravidelne vyhlasuje, aká som odporná a ja mu vypekám koláče...pravá sesterská láska . Dobre, zlomená ruka je trochu alibi, v skutočnosti som od desiatej nič nejedla a už dávno som nič nehádzala z balkóna (to bude pravý dôvod prečo sa s nami susedia nebavia - totiž vďaka mojim športovým vlohám, vetru a tomu, ze bývame na piatom, sa kusy koláčov najprv odrážajú od okien pod nami a až potom padajú na zem...takže okrem dymových signálov po celom vchode, zakydám všetkým okná...ale mali by si ich umývať častejšie, nie?)
Donedávna som svoje výtvory celkom prozaicky hádzala do koša, až kým mi niekto neoznámil, že nimi môžem nakŕmiť vtáctvo z celého okresu a šmariť to celé jednoducho z balkóna (to mi pripomína, ako som tam vo štvrtok kydla nejaké slané pečivo a časť je tam doteraz, čiže to asi nebol vrchol môjho kuchárskeho umenia, keď to ani vtáky nechcú žrať). Každopádne, vrchol prišiel dnes, kedy sa mi podarilo upiecť poživateľný koláč. Dokonca som nemusla bezprostredne po pečení umývať celú kuchyňu, hádzať všetko, čo som mala na sebe do pračky, ani hasiť utierky na riad (tie som hasila len raz, ale intenzita zvuku, akým som hasila, stála za to...myslím, že na to s láskou spomína celý činžiak, možno sa to dá porovnať len s tým, ako som raz ráno našla vo výťahu behať myš, ale nie o myši som chcela).
Upiekla som normálny koláč, z ktorého netreba nič oškrabovať, nedá sa s ním rozbíjať hlava, nie je hnusne sladký, ani hnusne bez chuti. A sama. Dokonca som babinke volala len sedem krát (zvyšné volala ona, aby sa presvedčila, že spolu s kuchyňou som nevybuchla aj ja).
Ale ja som vždy bola skvelá kuchárka. Už v jedenástich som otcovi uvarila úžasnú smotanovú omáčku na cestoviny s hrudkami múky veľkosti 1 až 2 centimetre (to ma mimichodom presvedčilo, že ten človek zje úplne všetko a ešte sa pri tom tvári, že mu to neskonale chutí).
Aby som objasnila podstatu veci (väčšina vecí, čo zosmolím, žiadnu nemá, ale aj snaha sa cení): ja viem variť, aj piecť, akurát vždy zabudem, že túto činnosť práve vykonávam. A prišla som za tie roky na zaujímavú vec a to, že hrnce sa drhnú oveľa jednoduchšie ako plechy (a to sa mi už podarili všelijaké kreácie). Ma práve tak napadlo, že teda bude lepšie piecť koláče v hrncoch (a aby boli „ako od maminky“, zoženiem si také smaltované s kvetinkami).
A vážne podstata...šlo mi len o jedno: potrebujem, aby ma niekto patrične pochválil a trochu dodal pompu tomuto môjmu životnému míľniku
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bronzuliatko
9. 4.apríla 2007 19:56
Tak dufam ze este zijes a dom nie je v rozklade... ale velka pochvala a potlesk..... gratulujem k upeceniu kolaca
4
Nádherne opísané varenie, to skoro ako keď varím ja A neboj, to časom príde, a budeš piecť ako babka... však čo myslíš, že predtým ona nikdy nič nepripálila? (A)
Napíš svoj komentár