Je to jedna z tých, ktoré ja nazývam slepice, proste si nemôžem pomôcť. Treba sa im vyhýbať už len kvôli panike z vírusu H5N1. O tejto dáme by som mohla už písať román a to ju poznám len 7 mesiacov, ale niekedy mám pocit, že mi pije krv už celé roky, ale napíšem len zopár zážitkov, ktorými dáva všeobecne najavo, aká je dokonalá a nenahraditeľná (viete si predstaviť, aká som rada, že teraz každú chvíľu behá k zubárovi?) Takže začnem stručným popisom: je najkrajšia v strednej Európe a nikoho inteligentnejšieho nenájdete prakticky nikde. Vyzná sa vo všetkom a vy v ničom, oblieka sa dokonale a vy ako bezdomovec. A vždy má pravdu. Ja som len chudera.
Tak pokračujeme: vedeli ste, že bábätká sú nervné (viem, že sa to takto nepovie, ale fakt ma nenapadá, ako sa to povie správne, takže uvítam, keď mi to niekto prezradí)? A samozrejme toto treba objasňovať, nahlas vyhukovať a byť na to hrdý... Nedávno som si tiež vypočula prednášku na tému "Nezdravé vegetariánstvo", ktorá pozostávala z polhodinového opakovania toho, že v mäse sú nenahraditeľné látky a v rybe fosfor (to sa opakovalo stále dokola, na ozvláštnenie sa pomedzi to vkladala vetička: nejesť mäso je proste nezdravé a šlo sa odznova), nenahraditeľnou súčasťou celej prednášky bol tón a pohľad, ktorý môžeme preložiť ako "ja viem všetko
aj tak lepšie, takže sa ani neozývaj". Ďalej, keď krásku normálne s úsmevom ráno pozdravíte, ona vás obdarí pohľadom "aj ty si tu?", otočí hlavou preč a ignoruje. Ale fajn, zvykáme si a otázka zhruba spred mesiaca: Aj vy máte na Slovensku čokoládu Milku? Jedla si už takú? (mala som sto chutí jej na to povedať, že a čo to je čokoláda, ale nepovedala som, moja smola), ma rozladila len priemerne. To, že si večne odo mňa niečo požičiava a v poslednom čase mi normálne z ruky vytrhne pero, že len na chvíľku, to je už úplne normálne a nad tým sa vlastne už ani nepozastavujem. Najnovšia hláška, čo stála za to, keď som prišla z lyžovačky so zničeným kolenom, bola, že ona tiež už lyžuje rýchlo, ale tak dobre, že ešte žiadny úraz nemala (k tomu len dodám, že preto sa ešte žiadny profesionálny lyžiar na pretekoch SP nezranil a vonkoncom nie, aby sa zabil).Raz mala neuveriteľný záchvat smiechu kvôli balíku mojich papierových vreckoviek, doteraz som nepochopila, čo je na mojich vreckovkách také vtipné, ale veď fajn. Ale po určitom čase mi na nej začal vadiť každý jej pohyb, každé slovo, vždy keď sa smiala tým svojim neúprimným smiechom a keď sa s niekým rozprávala, ako s najväčším idiotom, aký kedy existoval...
Viete, ako mi bolo skvele, keď sme minule celú cestu
zo školy strávili tým, že sme ju ohovárali? Vy ju síce nepoznáte (k čomu srdečne blahoželám), ale takýto niekto sa nájde všade, aj keď to nebude moja dokonalá spolužiačka. Treba si na ňu ponadávať, poohovárať ju... ono to síce nepomôže, ale bude vám lepšie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hmm no treba ničiť a ničiť alebo mať pevné nervy a ignorovať...