Pocit sklamania je len následkom nesplnených želaní

Toto je jedna z najpravdivelších viet, aké som kedy čítala. Ja očakávam od ľudí vždy maximum. Hlavne od svojich priateľov. Možno preto ich nemám veľa...myslím takých tých ozajstných. Takých som asi ešte nenašla. Ale čakám až tak veľa? Pre mňa sú to samozrejmé veci. Čakám len, že si pre mňa vždy nájde čas, že nebude potrebovať moje vyvetlenia, pochopí ma bez slov. Uteší ma vždy, keď to bude treba a dá mi najavo, že mu na mne záleží... to je pre mňa priateľ. Priateľ, ktorý kvôli vám obetuje tréning alebo kino, keď bude treba. Ktorý vás vždy dokáže rozosmiať a pochopiť. Niekto, kto tu pre vás proste bude. Som sklamaná... pretože takéhoto človeka som ešte nenašla...naozajstného priateľa, ktorému môžete zavolať, keď vám je zlea on vám príde povedať, že všetko bude lepšie a objime vás. Pár ľudí sa už tvárilo, že mojimi priateľmi sú, ale nikto nebol. To mi ublížilo najviac... Ale keď nič iné, trba mať aspoň kamarátov, s ktorými sa človek zasmeje, lebo smiať sa je dôležité (takže syyyyyyyyyr....ako keď sa ideme fotiť


len práve som na niečo prišla...myslím, že niekoho takého som našla, ale aj tak sa len tak ľahko nepripútam...bojím sa, že sa popálim, aj keď viem, že by mi nedovolila popáliť sa...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu