Minule mi niekto povedal, že mám vysoké nároky, bolo to zo srandy a tak som to aj vzala, nijako som to neriešila. Medzitým sa všeličo udialo a dnes o tom celý deň musím rozmýšľať. Mám na ľudí priveľké nároky. Na všetkých. Priatelia tu musia byť vždy pre mňa, musia byť ochotní si kvôli mne kedykoľvek zmeniť plány, kedykoľvek ma podržať, pomôcť mi... Teraz je na mieste otázka, či robím toto všetko ja. Odpoveď je ale, že v podstate áno. To znamená, že v akomkoľvek vzťahu dávam viac, ako dostávam, čiže dostávam menej, ako očakávam. S tým súvisí sklamanie a to časté. Tieto nároky sú možno prehnané, ale mne je na druhej strane jedno, či je niekto vysoký, tučný, škuľavý, svetovlasý alebo modrooký. V akomkoľvek vzťahu som prehnane, ako by som to nazvala, asi oddaná a samozrejme toto čakám aj od druhej strany. Naozaj mám privysoké nároky. Ešte aj na seba. Vlasne som vždy so sebou spokojná a zároveň nie som spokojná nikdy. Ale keď som takto na niekoho prilnutá, tak od neho začínam byť akosi citovo závislá a tým mu vlastne dávam možnosť ublížiť mi. Ale vtedy si to neuvedomujem, uvedomím si to až vtedy, keď mi tá osoba ublíži. A to potom bolí a ja sa postupne stávam nepreniknuteľnejšou. Ku všetkým som milá, takmer stále sa usmievam, dokážem sa rozprávať v podstate s každým, veď podľa hesla „téma sa vždy nejako nájde“. Ale skutočne pod kožu si nepustím skoro nikoho. A len kvôli vysokým nárokom a z toho plynúcim sklamaniam. Mám veľa kamarátov, ale priateľov momentálne žiadnych. Pokecáme si, zasmejeme sa a tak podobne. Takých mám dosť. Ide o to, že pre toho druhého treba niečo obetovať, keď len svoj čas, treba sa tešiť už len pre to, že sa teší on, treba dať druhému najavo, že pre náas veľa znamená...

Teraz to vyzerá, že ma sklamal chalan. Čiastočne a pred časom, ale to ma neštve tak, ako to, že postupne ma sklamalo aj mnoho iných ľudí, o ktorých som si myslela, že sa o nich môžem kedykoľvek oprieť. Ale ja som pre nich zrejme nič neznamenala. Teraz som v zmysle „bez nich ti je lepšie a nepotrebuješ ich“ pokojná. Vlastne mi nechýbajú, ale chýbajú mi takí, ktorých som vlastne ešte nestretla...takí ideálni priatelia...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tamvtme  24. 4. 2006 19:10
no tak o tomto probléme by som vedela niečo napísať...podstatné je nezbúrať múr medzi tebou a osobou, kt. nepoznáš...najprv ju skúmaj...a až tak dávaj tehličku po tehličke dolu...lebo ak ho zbúrač hned´ bez istity v danej osobe...môže ti ublížiť a potom sa múr stavia strašne ťažko...každá tehlička=sklamanie.. ja už taká múry mám..a ich opätovné ukladanie bolo fakt náročné...(
2 
fotka
infinity.b.flojd  24. 4. 2006 22:30
ty máš vážne 15? a takéto myšlienky? no klobúk dole,konečne niekto na mojej vlne...v skratke-jak keby som svoje myšlienky čítala...vyjadrim sa este asi v svojom blogu lebo to je na dlhsiu uvahu u mna- mam prave obdobie kedy na to az moc myslim!takze to be continued...
3 
fotka
sima  24. 4. 2006 23:27
máš vo svojej podstate pravdu, len sa mi to miestami zdá trochu sebecké..vzdy musia byť pri tebe keď to potrebuješ,musia meniť plány keď potrebuješ..ono to v skutočnosti takto nefunguje a ja si myslím, žeby sa také niečo nemalo od ľudí vyžadovať a podľa mňa toto nieje dôkaz pravého priateľstva.každý je iný,možno náročnejší ako ty,možno menej a práve preto nedokáže byť každý akousi oporou..alebo možno aj nechce.možno to vidím ináč,lebo si myslím že mám pri sebe priateľov(čím nechcem povedať, že som sa nikdy nesklamala)len aj tak v hocičom človek nakoniec ostane celkom sám so sebou.všetko si musíš vyriešiť sama v sebe, s tým ti nepomôžu.aspoň ja mám taký názor.len som chcela povedať, že možno to nieje až tak zlé s tvojimi kamarátmi,len sa na to treba trošku inak pozrieť.možno...a možno nie.
4 
fotka
cinco  25. 4. 2006 00:43
Stara dobra pravda "V nudzi poznas priatela" je velka pravda. Az potom zistis, kto ta ma skutocne rad, alebo kto ta ma na haku a priateli sa s tebou lebo je to prenho vyhodne. Vatsina dnesnych ludi je takych, ze ta len vyuzivaju.

Mas pravdu pravy priatel, by si vzdy mal najst cas ti pomoct ak si v nudzi. Ak to nedokaze, tak to nie je skutocny priatel.

Mat skutocnych priatelov je na nezaplatenie. A takych nebyva vela.
5 
fotka
lass  25. 4. 2006 11:48
Sima: nemyslim, ze je to sebecke, ja to pre druheho dokazem spravit. A samozrejme, ze nemyslim, ze kvoli kazdej sprostosti, co si spomeniem, si maju menit plany



Cinco: ved prave, o to ide, ze v nudzi poznas priatela... a ked je ta nudza, tak okrem nej ta potom sklame aj priatel a uz je toho viacej...



ja viem tehlicku po tehlicke a postupne pojde vsetko... ale nezavisi to len odo mna...
Napíš svoj komentár