Som šťastná. A uvedomila som si to tu, v Prahe, v bledoružovom zbehnutom pyžamku s tučniakmi, na balkóne vysokoškolského internátu.

Neviem presne, čo ma robí šťastnou. Vlastne viem...šťastnou ma robí môj život. Všetky moje životy so všetkými ľuďmi, ktorých mám rada. Neprejde deň, aby som sa aspoň na sekundu necítila úžasne, nech mám akokoľvek blbé obdobie.

Som šťastná a šťastnou sa asi robím sama, lebo...lebo takisto mám problémy (aj keď možno nie také vážne), takisto som so všeličím nespokojná, bývam nervózna, nahnevaná, sklamaná alebo smutná. Ale napriek tomu mi je vlastne dobre a ako som stála na tom balkóne v tom mraze, náhle mi to došlo a to zistenie bolo celkom silné, tak som sa z toho balkóna radšej viac nenakláňala.


I´m OK... Wouldn´t wanna change a thing...

Ale chcem sa ďalej meniť ja a chcem, aby ma stále menili ľudia, bez ktorých neviem žiť. Aby som vedela, že sa niekam hýbem, aj keď niekedy neviem presne kam. Ale viem, že dopredu.


A kvôli tomuto čarovnému zisteniu som, vážení, cestovala 6 hodín...


P.S. (pre mňa samu): moja zlatá, toto si prečítaj, keď sa zase raz budeš topiť v slzách a mať pocit, že sa rozletíš.


Every day I feel a touch of hapiness, darling...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár