Chýbaš mi, lebo už skoro dva mesiace som sa nezasmiala na tvojich spontánnych poznámkach a nebavila sa s tebou celé hodiny o hlúpostiach a zároveň o veciach, čo vačšinou nejdú tak ľahko.
Chýbaš mi, lebo už mesiac si niekde v keli a veškerá naša komunikácia boli dve maximálne vyplnené esemesky...a preto, lebo za par týždňov sme sa stihli vidieť raz...a preto, že pri tebe si vždy znovu a znovu overím, že som, ako moja mama hovorí, „prchká“...asi mám už absťák
Chýbaš mi, lebo do mňa nemá kto večne rýpať a vytáčať ma do nepríčetnosti primitívnymi a neskutočne blbými poznámkami...a ja nemám koho vytáčat tými mojimi blbými rečami...a nemá ma kto občas uzemniť, keď to potrebujem...a nemám koho naštvávať svojim entuziaizmom o pol ôsmej ráno (to je teraz aj tak nereálne, lebo teraz o takom čase ešte netuším o okolitom svete)
Chýbaš mi, lebo nemá kto „povedať ešte väčšiu somarinu na tú blbosť, čo som povedala ja“...ale už je dosť hodín a ty by si po týždni strávenom na druhom konci republiky už mala byť doma a možno už aj dokonca vyspinkaná...a sakra, vykašli sa už na tú robotu...ale veď hej, som rada, že mám takú charakternú kamarátku
Chýbaš mi, lebo sme sa vyše roka nevideli a na tvoj mail, v ktorom boli opísané všetky zmeny, odkedy sme sa naposledy videli, som ešte stále neodpovedala, lebo...lebo pre mňa sú moje ročné zmeny už normálne krehká vec (teraz ma tak napadlo, prečo by som si sem nedotrepala slovníky a už ti konečne nenapísala?) a vieš čo, tebe som to síce nikdy nepovedala, ani teraz ti to vlastne nehovorím, lebo by si mi nerozumela, ale mám ťa rada a až teraz som si uvedomila, že si mi celý čas normálne chýbala...a že keby si tam nebola, chýbala by si mi aj celý ten čas predtým...a že len lepšia cesta autobusom a čokoláda Milka
Chýbaš mi, lebo som prišla na to, že gentlemani s matematickým cítením sú pre krajší svet nevyhnutní
Aj ty mi chýbaš, lebo teba som videla naposledy len vtedy...a už dávno som sa s niekým nebavila o takých strašných hlúpostiach ako keď mi naposledy bolo blbo a ty si povedala, že sa „oddomácniš“a za štvrť hodinu si u mňa. A aj preto, že infantilnosť je oveľa lepšia ako ja kedy dokážem priznať...
Dovolenkové obdobie je...ako to povedať...iné, nie vždy horšie, ale môj bežný život sa mi proste páči viac, aj kvôli týmto ľuďom...alebo hlavne kvôli nim? Jaj, ja ale dokážem byť sentimentálna (už chýba len Celine Dion na Titanicu a skončili sme).
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
husky
13. 9.sept. 2007 02:05
...aj ty si chybala mne...co na to dodat? nenechame to tak, ze?
Napíš svoj komentár