Takže sme prerobili kúpeľňu (ja som síce akurát pred pár rokmi prerábala kúpeľňu barbiám z reporela, ale aj tak mám taký pocit, že mesiac je na takú mikrokúpeľňu nekonečne dlho...ale nebudem mať radšej blbé reči, že?)...keďže ja som nemohla obkladať, montovať batérie, murovať šachtu a tak podobne, mala som funkciu tzv. „schvaľovača“ (čo je, len tak medzi nami, najdebilnejšia funkcia, čo som kedy dostala)...
Celé čaro tejto úlohy spočívalo v tom, že ma naši vláčili po všetkých stavebninách, stavebníckych veľkoobchodoch, skladoch, domácich potrebách, kúpeľňových štúdiach a neviem po čom všetkom ešte...keby si niekto mylne chcel domyslieť, že som nebodaj ja vyberala umyvadlo (viem, má byť umývadlo, ale mne sa to tak strašne nepáči), vaňu, dlaždičky a ostatné nevyhnutné haraburdy, hrubo sa mýli...Ja som sa povozila v aute, tlačila nákupné vozíky (ak boli v ponuke obchodu) a moja hlavná úloha bola postávať, mrkať a občas dramaticky povzdychnúť). Takže naši vybrali umyvadlo a spýtali sa ma, či sa mi páči, následne na to na odpoveď „noooo, veď majú aj krajšie“, pozreli ešte dve vedľajšie umyvadlá a potom polhodinu meditovali o tom, či je to ich fakt najúžasnejšie umývadlo do našej kúpeľne a pod slnkom vôbec (keby niekoho zaujímal rozsudok, prišli na to, že hej). K tomu by som rada podotkla, že v stavebninách (nebudem vymenovávať všetky druhy tých obchodov, kde ja pozerám ako mierne retardovaná a na mňa sa tiež všetci pozerajú ako mierne nenomálni) a hlavne tzv. obchodných stavebných domoch (Hornbach, Baumax a dokonca miliónpäťstotisíc rakúskych sietí) NEMAJÚ ŽIADNE LAVIČKY ANI STOLIČKY!!! Jasné, iba v oddelení so záhradným nábytkom a odtiaľ sa nedajú schvaľovať tie úžasné veci ako trubky, zásuvky a tak ďalej. Čiže som dlhé dni trávila prechádzkami po stavebninách a čo som povedala, vlastne všetci ignorovali, ale musela som chodiť s nimi, aby som im pomohla vybrať.
Skrátim to...chvíľu to vyzeralo, že kvôli zrkadlu sa naši rozvedú...a potom, že ma kvôli vodovodným batériam vyhodia z domu (môj prvý a posledný úspech bolo kúpenie „mojich“ vodovodných batérii...tie ich totiž nemali a potrebovali sme ich nutne).
Napísala by som aj pár nekonečných odstavcov o zážitkoch s mojou starou mamou, ale nebudem si ničiť nervy, nie?Veď to zase nabudúce...možno...
V každom prípade som za posledný mesiac zistila pár závratných skutočností:
- milujem aróniovu šťavu z Billy (nie, ani ja netuším, čo je arónia, ale na obrázku sú to nejaké bobule)
- už NIKDY nebudem piecť koláč pred otcovou mamou
- už nikdy s ňou nebudem variť
- ani pred ňou umývať riad, trhať papriku, utierať stôl...(a tuto by sa teraz hodilo aspoň 20 bodiek, nie tri)
- neznášam čistenie krpatej mrkvy a krpatého minipetržlenu
- postarať sa o dve malé deti nie je taký veľký problém
- už nikdy nedovolím sesternici, čo ešte nosí plienku „šoférovať“ v aute
- keď zabudnete dať žrať psovi, nie je to problém, on si vypýta
- keď nenachystáte obed 13-ročnému bratovi, pravdepodobne umrie od hladu a potom to patrične všetkým zreferuje
- každý deň myslím na strašne veľa ľudí, pri ktorých by som chcela byť, ale nie je to práve možné, takže mi strašne chýbajú
- existuje len jeden jediný človek, ktorý mi dokáže dať na narodeniny, tú najväčšiu kravinu, akú som kedy dostala, čiže cukríky s obsahom želatíny
- mám rada prekvapenia alebo nečakané stretnutia a ozvania sa (tak rada tvorím nové tvary slov)
- a minimálne rok nebudem variť žiadny puding
A toto síce nie je zistenie posledých dní, ale stále a stále sa v tom utvrdzujem - TOTO TEPLO MA RAZ ZABIJE.
PS.: keď je to dlhé, netreba mi to oznamovať, ja o tom viem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bookofdark
15. 8.augusta 2007 21:35
Nie nie je to dlhé...Ja len nechapém tých starých ľudí,stále sa sťažujú že ich niečo bolí ale keď ide o buzeráciu tak sú vždy schopní mne stačí u starkých týždeň,fandím ti že si to vydržala tak dlh
Napíš svoj komentár