Zvláštne, ako rýchlo sa môže niečo skončiť, úplne zmeniť. Ako rýchlo môže niekto odísť. Navždy. Trasú sa mi ruky... Jasné, občas človeku v hlave prebleskne, aké by to bolo, keby niečo, ale to je len moment, väčšinou sa zaženie a ide sa ďalej. Ale asi si to ani nevieme predstaviť...a ani nechceme. A možno to bolo tak blízko...
Zvláštne, ako veľmi sa chceme presvedčiť, že ten druhý je v poriadku...tak ako sme ho videli naposledy. Ako sa ho musíme každú chvíľu dotknúť, aby sme si boli istí. A neskôr si uvedomíme, že tu vôbec nemusel byť. A že chceme aby tu bol. Nemusí byť celé dni pri nás, ani na dohľad...chceme len aby bol.
Zvláštne, ako sa niektoré veci nedajú vyjadriť slovami...vzťahy, city, obavy...ako ani nie sme schopní sa o to pokúsiť. Pokúsiť sa vysvetliť to niekomu ďalšiemu. Je to príliš naše, aby to niekto chápal. A možno príliš naše, aby o tom niekto vedel.
Zvláštne, ako chceme chrániť tých, na ktorých nám záleží. Chceme ich chrániť pred všetkým. Asi to bude celé len sebecké, lebo keď ochránime ich, ochránime samých seba, keby sa ublížilo im, ublížilo by sa nám...
Zvláštne, ako sa čloevku môže zrazu vetko ostatné zdať bezvýznamné...banálne. A ako sa to do rána nezmení...a asi ani do toho nasledujúceho. Občas nami niečo otrasie, niečo, čo sa nás priamo dotýka, čo sa nestáva každý deň, každý rok...niečo, čo čiatočne zmení náš pohľad na svet...aspoň na ten náš.
Zvláštne, aká som hlúpa...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kyklop
10. 5.mája 2007 16:28
Zvláštne, tiež niekedy nad takýmito vecami rozmýšľam
Napíš svoj komentár