telo, čo nemá žiadny tvar.
Kosť dnu a kosť von
zaplní pachom pustý dom.
Oči tmavé, avšak prázdne,
pohľad, z ktorého sa bláznie.
Pery krivé od úsmevu,
zuby nahé, náznak hnevu.
Hlas nepočuť, už len chrčí,
v dutej hrudi sa srdce krčí.
Brucho prázdne, žiaden hlad,
jedna noha vpred a druhá vzad.
Len tak si tam leží veselo,
všetci idú ďalej, len jej akoby sa nechcelo.
Posledný úder, duša z tela unikla,
ďalšia márnotratná myseľ v smrti zanikla.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
derimax3
3. 10.októbra 2012 15:43
Pekná báseň, ale preferujem prózu Ale aj tak 5/5
Napíš svoj komentár