deťom svojim hladí vlásky.
Úsmev na perách, vždy keď treba,
keď ju nahneváš je ti veru beda.
Kolienko vždy šetrne pofúka,
odstráni ti z izbičky pavúka.
Srdiečko objatím prepláta
a diery na tričku zapláta.
Ak sa bojíš, prebdie noc.
Tvojím sníčkom dáva moc.
Odpustí ti všetko, môžeš ju aj opustiť,
otázkou však ostáva, vieš sám sebe odpustiť?
Rodičia by nemali svoje deti strácať
a deti by nemali vidieť rodičov plakať.
Bezmocnosť je hnusná, zlá a krutá,
z úbohého rozmaru ti ruky za chrbtom spúta.
Mamy vidia naše skutky,
cítia bolesti a trápenia.
Vždy sú s tebou, aj keď si prudký,
aj keď povieš dovidenia.
Choroby, čo ničia ich deti,
najviac mamám ublížia.
Radšej by mali plný dom smetí,
ako sa smrti ponížia.
Maminky si deti chránia,
nedajú ich za svet celý.
Keby ich deti mali trpieť,
to by radšej samy trpeli.
Maminka je ako anjel,
len ona mi najviac rozumie.
Možno len tým, že prežila, čo ja,
a možno, že tým práve nie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár