Neviem či som tu jediný kto si rád sem tam uletí z tohto sveta, ale dúfam že nie. Čoraz častejšie som obklopení ľuďmi - známymi, neznámymi. Čoraz viac počúvam o ich problémoch, o tom čo ich trápi a čo im v živote chýba... neraz sa nájdem pri úplne iných myšlienkach, hlboko v mojom svete. Miesto pokoja.

Nechcem byť k ostatným odporný a správať sa "mampičisticky" ako je dnes v móde a preto nemám to srdce im povedať to čo si myslím. "Halo. Brácho možno tomu neuveríš ale aj ja mám v živote kopu problémov a sračiek ktoré prekračujem každý deň... doba je už raz taká." nikdy to nikomu nepoviem ale mám vždy chuť to niektorým osobám jebnúť do tváre. Pardon...

Niekedy ani len netušia akým, omnoho závažnejším problémom čelím ja sám alebo vy ostatní... Hypotéka, pôžičky, choroba a málo peňazí pre zabezpečenie rodiny... to sú podla mňa problémy o ktorých sa musí hovoriť. Prepáč, ale ak považuješ za problémy to, že si dnes nemôžeš ísť kúpiť to čo chceš, pretože si musel pomôcť rodičom ktorých trápi práve to čo je ozajsným problémom, tak prepáč ale nemáme sa o čom baviť.

Prečo je dnešná doba tak sprosto egoistická? Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale väčšinou je to tak. Nie som dokonalý, nikto nie je. Ale ak si dovolíš o takýchto, doslova maličkostiach, tvrdiť že ťa utápajú v depkách tak je asi čas otvoriť oči.

Pred pár dňami som bol v jeblej električke kde sa mačkalo 50 ludí a 3 kone na metri štcorcovom... malý, svalnatý týpek (srandujem samozrejme) ktorý mohol mať tak 8 rokov aj s 9 mesiacmi čo ho mama nosila, začal druhému, tiež veľkému gangstrovi hovoriť aká je jeho mamka jebnutá a nechce mu kúpiť nový ajfon. Halo? To vážne? Kámo nechcem byť hnusný ani podporovať staré známe pracovné tábory, ale tebe by sa ozaj jeden zišiel... možno by si bol konečne štastný zato, že vidíš svoju „jeblú mamku“ nažive.

Na záver chcem povedať že si tu nevylievam svoje srdce. Tento príbeh nepíšem ja, ale sám život. Netvrdím že sme dokonalí, ale čím viac napreduje doba, tým viac sa strácame a zabúdame na ozajsné hodnoty a priority života. Tam za oknom, milí chlapci a dievčata, čaká naozajsný život. O 10 rokov si skús spomenúť na to, aké problémy si v svojom živote mal keď si bol teenager a porovnaj ich s tými, ktoré máš teraz.

Čas sa znovu ponoriť do svojho sveta. Forma autizmu? Hah. To ťažko. Len forma ako sa zbaviť jebnutých ľudí okolo seba...

#peace napíšte mi váš názor

 Úvaha
Komentuj
 fotka
vreskot000  7. 2. 2017 17:31
lebo sa vytráca viera v Boha a autentickejšie preživanie viery, prispôsobovanie sa tejto dobe. v skratke. chcel si konzumny život? tu ho máš. (myslím to všeobecne
 fotka
primitiv  7. 2. 2017 19:54
Myslím, že máš pravdu. Tiež poznám jednu matku, ktorú 9-ročná dcéra pýtala na Vianoce "ajfon" a ona jej na to povedala "pýtaj babku". Nepovedala nie. Ja keď som kedysi dostal starú "ojazdenú" nokiu od rodičov, bol som šťastný jak blcha. Nehovoriac o tom, že naši rodičia podobné výdobytky nemali a predsa žili. Ale dnešné deti potrebujú všetko najlepšie a najdrahšie. Načo je 9-ročnému dieťaťu mobil za 700 eur?? Na vine však nie je dieťa, ale rodič, ktorý mu ho kúpi.
Sorry, odbočil som od témy. Hovoril si o problémoch a "problémoch". V takýchto chvíľach som rád za to, že som pošuk a idiot a všetci odo mňa bočia. Aspoň mám pokoj od podobných "problémov"
 fotka
len0x  7. 2. 2017 22:23
@primitiv s tými rodičmi máš pravdu osobne by som sa rád preniesol do doby kedy mobil ani nebol... jasne že teraz si bez neho už život nevie nikto predstaviť ale je to len zvyk... docela závidím starším ľuďom keď počúvam historky z ich detstva, až vtedy začínam chápať tú pravú podstatu toho slova
Napíš svoj komentár