Vošli sme do parku a čo nevidíme??? Nudu a prázdne lavičky. Sedeli sme a nudili sa, tak sme sa išli trocha prejsť, lebo okolo nás poletovali tri páriace sa vážky (dobré, ne?), no a Domča má panický strach z vážiek.
Keď mse sa vrátili, sadli sme si na tie lavičky, čo sú si oproti sebe. Sadli sme si iba na jednu, tú čo je otočená smerom do parku, nie von z neho a o chvíľu sme videli, ako nám za chrbtami prešiel "utratený", jasné, že sa díval. Zamieril do parku, ku skupinke chlapec, dievča, chlapec, ktorý nám boli na dohľad. Potom jeden chlapec a dievča odišli a tak tam zostal iba jeden chlapec a "utratený" (niežeby "utratený" nebol chlapec). Smiali sa a rozprávali a "utratený" si nám sadol tak, aby na nás videl (a my naňho) a stále na nás pozeral. Nakoniec sa zdvihli a prešli okolo nás. Keď už boli pri nás, zdvihla som oči, aby som videla, či sa pozerá a... pozeral sa, hej, šak už mi to pripadá takmer automatické .
Potom sme boli u Domči, lebo sa chcela obliecť a vrátili sme sa a už tam na tých lavičkách, čo sú si oprti sebe sedela Mrtinova banda aj s martinom aj s "utrateným". Sadli sme si na lavičku, kde zvyčajne sedíme, takže JA som ich mala priamo pred sebou na dohľad. Videla som, ako Martin potom odišiel aj ako si "utratený" presadol tak, aby nám bol oproti. Začali hovoriť o tom, ako sa boli včera ožrať a sa na tom smiali (my s nimi, bolo to počuť na celý park). Hovoril jeden z tých neznámich (a riadne hlasno), až ho musel "utratený" trocha ztíšiť "Šak tichšie, nekrič! Hovoriš jak rozhlas" (čo samozrejme myslel nás, akože ich počúvame, ale nemyslím, žeby to myslel tak, že nesmieme vedieť o čom kecáme, lebo sa pritom smial a v kuse na nás pozeral a aj on hlasno hovoril). Potom zase priešiel Martin a pootm sa ešte chvíľu bavili, a potom že idú preč, ale išli okolo nás (ZASE), čím chcem povedať, že ostatný zamierili síce naším smerom, ale nie celkom okolo nás, zatiaľ čo "utratený" primo okolo nás (na bicykli, nezabudol spraviť pár šmykov). Povedala som Domči, že "teraz sa pozrie" (pozrel sa) a potom ešte raz. A ked bol za nami tak, že ho videla Dominika, povedala, že sa v kuse obzerá, a potom som ho mala na dohľad aj ja a videla som, ako sa päť či šesťkrát otočil (presne vtedy, keď som poevdala, žes a otočí, super nie?).
Potom bola nuda äjak furt) a rpišli si do parku sadnúť traja chalani z Feriho bandy. Boli sme si naisto, že Feri nepríde, keď sme v tichu večera začuli: "Fero, príď do parku". Bola som.... tak povediac ŠŤASTNÁ, ale až tak, že keď som to čula, mala som na chvíľu chuť skríknuť "SUPER!!!" (presne ako dominika). Vyzerali sme ho,a le akosi nechodil, len okolo nás prešli dvaja ľudia na motorke a zastavili sa privchode do kostola (tam sa medzi tým presunula tá Feriho banda) a ja som si myslela, že ten chalan je "utratený", ale potom sme počuli tichý spev, ktorý sa niesol k nám "Vínečko červené..." a potom "Čúúúúúúúčoooooo" a potom sa objavili na bicykli "utratený" s dakym a sadli si na tie lavičky, čo sú si oproti. Vtedy mi už bolo jasné, že ten chalan, tam pri vchode do kostola JE FERO, ale dobre som naňho nevidela.
K "utratenému" prišla veľká banda a už tam pili a my sme mali tiež strašnú chuť, potom "utratený" s ešte jedným išli preč a jak sa vracali, "utratený" tvrdil, že ten druhý má niečo ako zajac (už mal niečo v sebe), a keď išiel okolo, Domči (bola mu vtedy tvárou) povedal, že ten druhý chalan JE zajac. No oni tam chľastali, ale nepovedali, aby sme sa pridali (a to sme mali takú chuť!!!) a potom išla motorka a Feri ju potlačil, takže sa mi dostal do zorného poľa a pozrel sa na nás (!!!!). Potom prišli k "utrateného" bande a trocha sa tam bavili a potom odišli, my sme sa boli prejsť a keď sme už išlid omov, obďaleč parku bola skupinka s Ferim a znova sa na nás pozrel. No a potom sme išli domov
A ja už končím, lebo idem.... VON!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár