Uvedomovala si zlo, ktoré pácha, ale nič nerobila preto, aby to zastavila. Neschopná radikálneho riešenia... taká vždy bola, a asi aj vždy bude...váha...
Nenávidí svoju intuíciu, ktorá koná za ňu. Prehluší každé jej rozhodnutie, urobí si po svojom...zmarí všetky racionálne sny, všetky plány, ciele...
a jej nezostane nič...a pritom vie, že to tak byť nemá, že intuícia, alebo, nazvime ju srdce, sa mýli...
má strach...táto otupená duša má strach, že sa stratí. Upadne do zabudnutia, ostane sama...všetko, s čím sa stretáva je také...nekompletné...90 percentné...v podstate je to 90% dosť...v reále neskutočne málo...a tak žije v neistote celého svojho bezvýznamného bytia...v spoločnosti nekompletných priateľov...nekompletnej rodiny...nekompletnej lásky...
jasné, je dôvod prečo je tu...len ona sama ho nepozná, ženie sa za nepoznaným, ale po čase ju to vždy, zakaždým prestane baviť...a tak upustí a upadne do letargie...
je to tak i s nimi...s mužmi...sú tu...všade okolo...obliehajú ju ako Tróju...ale to je všetko...začína, i končí to pri tom obliehaní...ona poskytne na chvíľu svoje bytie...okúsia ju...chutí im...ale akoby tam bolo stále niečo, čo im vezme chuť dojesť, čo začali...možno sú to práve tie klamstvá...možno je to chaos v nej samej, ktorý presahuje cez jej hebkú pokožku a robí ju horkou...
ktovie...
naďalej ide blúdiť svetom...a čakať, kým sa nájde niekto, kto jej vsadí do srdca toho povestného koňa...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár