Jesenná melanchólia sa vkradla i do našej záhrady. Je ju cítiť na každom kroku.Ráno sa naša malá záhrada kúpe v mliečnej hmle, večer sa halí do závoja sametovej tmy.
Vtáci už neštebocú, rozhostilo sa ticho. Len niekedy ho preruší smutné hrkútanie osamotenej susedovej belasej hrdličky, prelietajúcej zo stromu na strom. Snáď hľadá leto, ktoré tak skoro odišlo.
Jej biele perie kontrastuje s okolím, ktoré je vymaľované tými najrozmanitejšími odtieňmi hnedej, zelenej, žltej i červenej. Ani sám Michelangelo by nenamiešal takú škálu odtieňov. Ovocné stromy si obliekli rozkošné šaty ušité z krehkých listov, ktorým sýto žltú farbu prepožičalo samotné slnko. S takou garderóbou vytvárajú dojem rozprávkového bálu plného úchvatných krásavíc. Je medzi nimi však i jabloň, ktorej zvráskavená kôra pripomína tváre našich starých matiek. Svoje mohutné konáre vzpína k nebu. Je dočista nahá. Vzdala sa i posledného lístia a teraz čaká, kedy ju zahalí biele páperie. Stojí zpriamene, nepoddáva sa vetru. Je na seba pyšná, veď v jej korune sa urodila sladká úroda tých najchutnejších jabĺk.
Korene stromov a letom vyprahnutú zem pokrýva spadané lístie. Je suché a šuští pod nohami. Sem tam v ňom leží jablko. Niekedy si nahováram, že ho v našej záhrade stratila zlá kráľovná a že je prestúpené jedom určeným pre Snehulienku.
Opustená drevená hojdačka v strede záhrady sa pohupuje v rytme čerstvého vánku. Ružový krík rastúci neďaleko nej, už dávno odkvitol. Pôsobí dojmom sladkého spánku,sťaby v ňom bola zakliata samotná Šípková Ruženka.Aj ostatné kvety v záhonoch sa museli vzdať svojich krásnych hlávok a pripraviť sa na zimný odpočinok, aby mohli na jar znovu rozkvitnúť v celej svojej kráse.
Kontrast k tomuto lahodiacemu obrazu vytvára chodník vedúci k hlavným dverám. Je posiaty prachom tu i tam trošku zablatený. Určite sa teší ako si na ňom metla, doteraz odložená v kúte zatancuje a zbaví ho všetkých nečistôt.Veď i on chce zimu privítať tak ako sa sluší a patrí.
Pod vysokou borovicou sa krčí malý trpaslík. Je veľmi starý a zažil mnoho ročných období. A hoci je už ošúchaný nikto si našu záhradu nedokáže predstaviť bez jeho prítomnosti. Zdá sa mi, akoby dohliadal nad všetkými tými jesennými prípravami. Je takým tichým svedkom všetkých zmien,ktoré so sebou prinesie každý nový deň.
Všetky tieto krásy mám ako na dlani hneď pod oknami nášho útulného domova. Už chápem,prečo sa hovorí,že príroda je mocná čarodejnica. Veď stačí len, aby som nachvíľu vošla do jej kráľovstva a hoci na tvári ma už štípe mráz pohľad na jesenné umelecké dielo mi zohreje vždy zohreje dušu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
janulka3112
16. 10.októbra 2007 12:11
toto bolo veľmi nádherné...umelecký opis domova...veľmi krásne... ďakujem ti za peknú rozprávku
Napíš svoj komentár