Človek nemá byť sám

Postava a tieň za ruky nežne držia sa.
Spomienka na krídlach samoty vracia sa.
Privinie sa k belostným prsiam
a zas je tu pán pocit menom Sám.

Bolesť nesie ti do starej vitríny.
Rozvíri prachom zapadnuté sny.
Pohladí ti šiju,dá ti bozk.
Na lono vyleje horúci vosk.

Prstom jeho meno nakreslí do prachu.
Nezbavíš sa viac jeho zápachu.
V tvojich slaných diamantoch sa umyje.
Tvoju nádej na párnosť zabije.

Prisahám
Bez teba umieram.
Šeptám.
Človek nemá byť sám.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu