Jesenná mozaika pocitov

Zlatavé lístie nežne padá mi do vlasov,
jesenná farebnosť vkráda sa mi do snov.
Vietor ladne tancuje v korunách stromov
a vtáci,poslovia volnosti,opúšťajú domov.

Privieram oči,na viečkách vlhkosť dní,
na pokraji duše jesenná nostalgia spí.
Skrehnuté listy,maliar paletu farieb im závidí,
krása podzimného okamžiku,len sebec ju nevidí.

Storočnú vŕbu,skláňajúcu sa nad vodnou hladinou,
týždeň čo týždeň,deň za dňom,hodinu za hodinou,
Ignorujúcu čas vrývajúci ľuďom vrásky,
ignorujúcu ľudské sklamania i lásky.

Je stará,jesenný čas vníma,
keď listy z nej šetrne sníma
keď berie jej skromný šat
nad hladinou nahú núti ju stáť.

Popraskaná kôra zakrýva stud,
lístie z koruny odniesol prúd.
Kmeň zdobia slzy v živici ukryté
a vyznania lásky luďmi vyryté.

Obklopená melanchóliou,
nad ocelovou hladinou,
stojím tam s ňou,vŕbou storočnou.
a vychutnávam jesennú mozaiku pocitov.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu