Mŕtve dievča s úsmevom na perách

Poloprázdny vlak na stanici odpočíva.
Cestujú v ňom ľudia a dievča,čo sníva.
Sedí,spoza záclony hľadí na lastovičky,
na sebe čierne šaty a na nohách cvičky.

Túži,tak ako tie vtáčata odletieť v diaľ.
To dievčatko nebojí sa opustiť svoj kraj.
Zanechá v ňom svoje spomienky i žiaľ,
a pôjde do sveta,hľadať svoj malý raj.

A keď ho nájde,usmeje sa a ruky vystrie k oblohe.
A v tú chvíľu spadne na zem a umrie,dievča úbohé...

Všade okolo tela zvedavci a množstvo ludí.
Mŕtve dievča s úsmevom na perách,údiv budí.
Nikto ju nepozná,nevie kam patrila kým žila.
Nik nevie kam šla,čo chcela a o čom snila.

Plačú nad jej telom,veď bola krehká ako víla.
A aká bola krásna,sťaby lektvar krásy pila.
Plačú nad jej premárneným životom.
Zdá sa,že bol iba v tele uloženým snom.

No ona jediná vie,čo úsmev na jej tvári znamená.
Usmieva sa,lebo našla raj,jej malý raj bez mena.
Tam teraz sedí a kýva na štebotajúce lastovičky.
Tam teraz žije a na náš svet sa díva z výšky.

A samozrejme,že sa pri tom musí usmievať.
Veď nám sa môže o raji ešte len snívať,
a ona nám môže z neho kedykoľvek zamávať...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu