Cestujú v ňom ľudia a dievča,čo sníva.
Sedí,spoza záclony hľadí na lastovičky,
na sebe čierne šaty a na nohách cvičky.
Túži,tak ako tie vtáčata odletieť v diaľ.
To dievčatko nebojí sa opustiť svoj kraj.
Zanechá v ňom svoje spomienky i žiaľ,
a pôjde do sveta,hľadať svoj malý raj.
A keď ho nájde,usmeje sa a ruky vystrie k oblohe.
A v tú chvíľu spadne na zem a umrie,dievča úbohé...
Všade okolo tela zvedavci a množstvo ludí.
Mŕtve dievča s úsmevom na perách,údiv budí.
Nikto ju nepozná,nevie kam patrila kým žila.
Nik nevie kam šla,čo chcela a o čom snila.
Plačú nad jej telom,veď bola krehká ako víla.
A aká bola krásna,sťaby lektvar krásy pila.
Plačú nad jej premárneným životom.
Zdá sa,že bol iba v tele uloženým snom.
No ona jediná vie,čo úsmev na jej tvári znamená.
Usmieva sa,lebo našla raj,jej malý raj bez mena.
Tam teraz sedí a kýva na štebotajúce lastovičky.
Tam teraz žije a na náš svet sa díva z výšky.
A samozrejme,že sa pri tom musí usmievať.
Veď nám sa môže o raji ešte len snívať,
a ona nám môže z neho kedykoľvek zamávať...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lillliana22
18. 9.sept. 2007 21:57
Peknucke
Napíš svoj komentár