Večerné prechádzky,som s vetrom sama.
Poobedie ponorené do mliečnej hmly.
Vo vreckách mám schované krehučké sny.
Hladím vôkol seba a zase sa strácam v dave.
Stojím uprostred dokonalých,hlava na hlave.
Netlačím sa dopredu,v kúte sa nekrčím.
Nie som potichu,no ani nekričím.
Hrám sa s prameňom svojich medených vlasov.
Utekám z reality do lilavých snov.
Plačem a ťažké slzy sa k môjmu úsmevu utiekajú.
A tí dokonalí so smútkom v očiach sa mi smejú.
Farby zeme obliekla si matka zem.
Sfarbiť sa do nich,áno presne to chcem.
Splynúť so studenou melanchóliou.
Neudusiť sa z vašich zbytočných slov.
Hnusia sa mi vaše hry na dokonalosť.
Hnusí sa mi vaša vyumelkovaná cnosť.
Hnusia sa mi dažďom zaliate večery.
Hnusí sa mi,že nikomu už neverím.
Na prsia mi dopadá lístie zlaté.
Na lone mám kvety ukradnuté.
Do duše sa mi jesenný smútok vkradol.
A dnes posledný list môj spadol ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chillipaprika
22. 10.októbra 2007 21:10
perfektne... ..naozaj pises pekne basnicky.ja mam take podobne pocity ..
2
aj ja mam obcas taketo pocity. a dokonale si ich vyjadrila, som rada, ze tu je zas nieco od teba po dlhsej dobe chybali mi
5
bolo to nadherne...ako vsetko co vytvoris.... ako keby si to nevedela ze?
Napíš svoj komentár