pláva si na vlnách,unášaná prúdom času,
vydaná na milosť-nemilosť životným vírom.
Na jej sťažnoch sú červeným atramentom napísané slová,
jej kompas sú city,čo vytýčili neľahkú trasu,
po ktorej musí plávať každým dlhým dňom.
Kotva tohto krehkého plavidla je srdce,srdce ťaživé,
čo stálo už v mnohých prístavoch,no zas na mori je,
pretože všetky boli príliš špinou zbrázdené.
Kapitán už zabudol na sny o zemi zaslúbenej,sny kedysi živé,
čo fúkali do plachiet čerstvý vietor sviežej nádeje,
a poháňali loď milostnú na dobrodružtvá nechcené.
A tak pláva dňom i nocou len tak bez ciela,
s námorníkmi,ktorí zabúdajú pozerať sa na hviezdy
a unavení oddávajú sa kolísaniu morských vĺn.
A v kapitánovom oku odráža sa dráždivý spln,
nedá mu zaspať,jeho loď lásky je jeho cela,
v ktorej bude z vlastnej vôle,uväznený navždy.
Tak teda pluj ty loď zdobená milostným vyznaním,
postav sa proti moru,tak pohraj sa s ním
tak ako sa s nami smrtelníkmi hráš
keď slubuješ nám belostnú lásky pláž.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dominexx
20. 9.sept. 2007 17:50
super....ozaj originalne....vidiet ze od srdca....
2
milujem drsne namornicke historky, ale aj v takomto podani sa mi to pacilo
Napíš svoj komentár