Pohľady na tri písmenká(Naozaj nie som rasista)

Cítim sa opäť na pušu.Na veľkú čiernu pušu.A nie.Nie som rasista

Strácam sa medzi vami,ľudia.Nerozumiem vám.Naozaj.Ja viem,že si možno za to môžem sama,pretože sa nesnažím porozumieť vám.Ale ja by som aj chcela,ale vždy keď sa o to pokúsim,skončím s vnútorným krvácaním.Už som si na tú bolesť zvykla.Prestali mi vadiť pohľady na tri písmenká.INÁ.Áno som.Páči sa mi to.

Nechcem zdvíhať kútiky úst k nebu,keď na moju náladu pôsobí zemská gravitácia.
Nechcem sa baviť len preto,aby si ostatní nemysleli,že to nedokážem.K zábave mi proste nestačí len alkohol.
Nechcem sa tváriť milo na ludí,ktorí mi nie sú sympatickí.Nechcem sa vešať okolo krku pipke,s ktorou ma práve zoznámila moja alkoholom opojená kamarátka.
Nechcem sa prispôsobovať ľuďom,ktorí tu pre mňa neboli,keď som ich potrebovala.
Nechcem byť zdvorilá.Milujem svoju arogantnú iróniu a uštipačnosť.A hlavne úprimnosť.

V poslednom čase už nerozumiem ani mojim kamarátkam.Snažila som sa nájsť si spriaznenú dušu.Nájsť si svoju Annu.Nechce opustiť svoje stránky.Nedivím sa jej.Bojí sa,že v reálnom svete by svoju spriaznenú dušu nenašla.A tak ma tu necháva samú.Nenazlievam jej to.

Chcem nachádzať radosť vo všednosti.Tešiť sa z lentiliek,farebný svet v hrsti.Tešiť sa z toho,že môj hafan vrtí chvostom.Tešiť sa,že som sa ráno nezobudila so zapchatým nosom.Užívať si,že padá sneh,hodiť sa doňho a urobiť anjela.Spievať si s kefou v ruke a cítiť sa ako rocková stárička Kúpiť si svietivo žltý lak a pousmiať sa nad otcovou poznámkou,že by som mala ísť ku kožnému.Pleseň nechtového lôžka je vraj nebezpečná.Proste sa tešiť,že SOM.Aj keď s diagnózou INÁ

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu