Prázdny pohlad plný bolestí, oči odrážajúce hnilobu nerestí, vyblednuté líca prachom posiate, semeno skazy do duše zasiate. Vzpína ruky tá deva posadnutá, kedysi bez škvrny,nedotknutá, teraz popísaná od hlavy až po päty, hriechmi svetskej osvety. Vyschnuté rodisko sĺz upiera k nebesiam, jej telo ,vybudovaný skazy chrám, je studené a vyžaruje chlad. Ona vie,čaká ju už len pád. Pád do temných chodieb satanáša, ktorý dal jej pocit,že sa vznáša, že hriechmi sa musí obrodiť, aby sa mohla v rozkoši narodiť. Prázdna schránka krehkého tela, držíš ju v náručí,tak ako to chcela. Hladáš v nej čo i len, matný tej devy tieň... Blog 1 0 0 0 0 Komentuj