Predtým dievča teraz žena

Ukrižovať naše telá nahé,
udsúdiť naše bozky vlahé,
zatratiť spaľujúcu vášeň,
spáliť hriešnu túto báseň.

Do tvojej rozkoše sa vpiť,
v lone nechať srdce biť,
Ľalijových kvetov sa vzdať,
cudnosti do očí sa smiať.

Smiem?
Smieš?
Smieme?

Kto zabaráni nám?
Kto odsúdi,podlahnutie hrám?
Hrám svetským.

Kto odsúdi,že spím
schúlená v tvojom náručí?
Snáď cirkev nás umučí?

Smú?
Tak smiete?

Na pranier hanby odsúdená,
predtým dievča teraz žena.
Nesmel si no ona chcela.
Skrvavená čistota je celá...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu