Túlať sa sama po nociach,
v kapsách schovaný strach,
cítiť sa ako v snách,
ticho na perách.

Plížiť sa uličkami tieňov,
nemo,úplne bez slov,
nasledovať nov
až do snov.

Som nočný túlak,
čo nestihol vlak,
čo pripomína vrak,
som nočný túlak,
už je to raz tak.

Kradnúť z neba hviedny prach,
kráčať si po špičkách,
celý svet pri nohách,
smieť prekročiť prah.

Debatovať s lampami o dnešnom dni,
rozprávať im moje-naše sny,
počúvať od nich aký je každý človek iný,
keď kráča nocou,nevinný či vinný.

Som nočný túlak,
čo nestihol vlak,
čo pripomínal vrak,
som nočný túlak,
už je to raz tak.

 Blog
Komentuj
 fotka
ronny  24. 9. 2007 17:52
Príde mi to také melancholické

toto ma úplne chytilo:



Plížiť sa uličkami tieňov,

nemo,úplne bez slov,

nasledovať nov

až do snov.



Strašne sa mi páči táto časť. Musím si ju zapamatať
Napíš svoj komentár