Som unavená
zo všedných dní.
Zakopávam
a mám modriny.

Som unavená
ako mnohí iní.
Zaspávam
a trápia ma sny.

Som taká unavená
z každého kroku.
Nevládzem
a sily už niet.

Som taká unavená,
nik nepodá mi ruku.
Nie nechcem
sama dobíjam svet.

Si unavená?
Áno.
Už to asi nedokážem.
Nedokážem opäť vstať.

Som unavená.
Áno.
Som slabá,ja viem.
Aj veľkým môže sa to stať.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
mayflower  17. 1. 2008 18:31
pekne...v tychto dnoch sa vacsinou takto citim...ale snad dokazem vstat..ale jasne, dokazem, a ty tiez! nehnevaj ma
2 
fotka
leniny7  17. 1. 2008 18:45
Tak keď to hovoríš tak sa pokúsim
3 
fotka
desiree  17. 1. 2008 18:56
Veľmi pekne napísané, dvojička moja. Ale pamätáš, ako sme si minule písali... musíš vstať, lebo inak...
4 
fotka
janulka3112  18. 1. 2008 13:17
každý z nás má také dni, kedy by zabuchol pred realitou dvere a zatvoril sa do tej temnoty - samoty na tak dlhú dobu, než sa mu všetky myšlienky v hlave neusporiadajú... ver mi, že od nového roku ako chodím do práce a ledva zvládam školu - lebo výsledky na E tiež nie sú výhrou - tak by som tiež najradšej "zavrela dvere realite"...
Napíš svoj komentár