Ticho ležím v kaluži krvavej viny, ponorená do svedomia plného špiny, na koži vypálené:dotkol sa ťa iný. Prosím prepáč... Ležím,nechcem a nemôžem z nej vstať, pozrieť sa na teba a potichu povedať, že neviem ako sa to mohlo stať. Prosím prepáč... Topím sa a neprosím aby si ma zachránil, aby si kvôli mne z čaše utrpenia pil, nechcem uberať ti z tvojich síl. Prosím prepáč... Trbleť studených sĺz zmyť vinu sa snaží, a to dobré vo mne len po odpustení baží, po odpustení,čo svedomie mi zvlaží. Odpusť mi a povedz:Andílku už neplač. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj