Nie na nič sa ma nepýtaj.Nechcem to pokaziť.V hlave mi výrili bláznivé myšlienky.Predstavovala som si ,len tie najtrápnejšie situácie ,aké by sa mohli prihodiť a bola som v rozpakoch ešte viac ,ako pred tým.
"Ty nemáš jazyk?",opýtal sa znovu no tentokrát trochu vážnejšie.
"Kiara.Volám sa Kiara",zašepkala som.
"No konečne",zasmial sa.
"Prosím?".
"No konečne má aj niekto druhý také čudné meno ako ja",zasmial sa na plné hrdlo.
Zatvárila som sa dokonale urazene a ako som aj čakala zabralo to.
"Ehm prepáč ja som to nemyslel doslova.Dúfam ,že si sa nenahnevala",povedal tak sladko ,že som sa už na neho nemohla hnevať ani sekundu.
"Z akej školy si sem prišiel?A prečo práve na obchodnú",opýtala som sa.Sama som nechápala ,kde sa vomne berie tá odvaha ,ale musíte uznať ,roky čakám na túto chvílu kedy sa mi prihovorý chlapec ktorý bude konečne stáť zato.V tejto chvíli sedel jeden rovno vedľa mňa a ja som bola na seba úprimné hrdá.Mohlo to vlastne dopadnúť oveľa horšie ,nemusela som sa opýtať na nič ,mohla som tam len mlčky sedieť a tváriť sa ako idiot.Ale nie nestalo sa tak.Ja som som mu hrdinsky podala otázku a tá nebola vôbec odveci ,ako by sa pri mne dalo čakať.
"No pred tým som chodil na stavebnú.Teda skôr nechodil",usmial sa.
"Ako to myslíš ,že nechodil?".
"No práve preto ma vyliali zo školy.Ale pravdu povediac mňa tá škola aj tak nebavila".
"A myslíš ,že táto ťa baviť bude?",ozvalo sa zrazu zo zadu.
Leo sa prekvapene otočil a div mu oči nevyskošili z jamiek.
Zase sa všetko snaží pokaziť Petra.Kto je Petra?Petra je moja absolútne dokonalá spolužiačka.A teraz sa snaží upútať môj objav svojím mega výstrihom.A samozrejem sa jej to aj darí.
"No neviem ,dúfam áno",zašepkal a venoval jej dlhočizný úsmev.
"Dnes večer je v meste diska neprišiel by si?"zaštebotala.
"Hm ešte si to rozmyslím",usmial sa a otočil sa späť ku mne.
"Pôjdeš tam?",zatiahla som zúfalo.
"No pôjdem ,ale pod jednou podmienkou.Ak pôkdeš aj ty".
Doširoka som sa usmiala a vybrechla.
"Jasné ,pôjdem".
Ked som si však uvedomila čo som povedala úsmev mi zamrzol.Ja predsa na žiadnu dikoteku ísť nemôžem.Mamu by som mohla prosiť aj na kolenách aj tak by som nemala ani najmenšiu šancu.Nie ja na tú disku ísť musím.Za každú cenu.Vedela som ,že ak sa tam neukážem ,ostane mi už iba zmieriť sa stým ,že mi ho navždy zhrabne Petra.A tá ho z tých svojich pazúrov len tak nepustí.
"O jedenástej prídem pre teba ,len mi povec kde bývaš",navrhol Leo.
"Fajn ,ale musíš mi sľúbiť jednu vec.Nesmieš mi zvoniť.Presne o jedenástej ma čakaj pred domom ja vyjdem sama".Súhlasne prikývol.
"Ako bolo v škole?",opýtala sa mama po príchode domov mama.
"Fajn",povedala som ako vždy a pobrala sa do svojej izby.Bol to jej každodenný rituál.Ako ju poznám do piatich minút sa objaví v mojej izbe a navalí mi na plecia kope práce.Moje obavy sa však neviplnili.Do večera sa v mojej izbe vôbec neukázala.
Za päť minút jedenásť.Rodičia spali a ja som bola pripravená.Navliekla som sa do rifľovej minisukni ,ktorý by som si pod dozorom mami na seba obliecť nemohla nikdy.No na moje prekvapenie som dnes vyzerala naozaj dobre.Teda v morovnaní s pohľadom namňa v popísanej lavici v škole to bol fakt pekný pohľad.Jedenásť.Pomaly som docupkala na chodbu a čo najtichšie otvorila dvere domu.Ked som bola konečne von utekala som ,ako o život.No Lea som nikde nevidela.Sklamane som sa posadila na kraj chodníka a už už by som sa zbabele pustila do plaču no vtedy som si všimla ako prichádza.Vybrala som sa mu pomaly oproti.
"Ahoj ahoj",zasmial sa.
"Cav",povedala som nesmelo.
"Vyzeráš...vyzeráš fakr dobre.Skoro som ťa ani nespoznal",usmial sa a pobral sa smerom ku Palermu.Najlepšej diskoteke v meste.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár