Lenže nie sme všetci rovnakí,
netreba nás hádzať do jedného vreca
Niekto zabudne v sekunde,
iný bude spomínať
kým mu pamäť slúži

Milovať to prežité
nech to hreje či pichá
preklínať premrhané šance
mal by každý
(mohli byť tak prekrásne)

Zabudnúť mi nemožno
pokusy svoje násobím
hoc tempom slimačím
stále idem vpred

za zdolanou horou ďalšia,
bez roviny, samé skaly
zakrýva mi výhľad
konečný cieľ nevidím..
Existuje vôbec?!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár