,,Ty si trúbka, načo si šla do školy? Ja by som na tvojom mieste ostala doma,´´ čudovala sa Nika. ,,Ale doma nemám vás, nič sa tam nedeje, sú tam len štyri steny a jedna bedňa, do ktorej môžem čumieť celý deň.´´ ,,Tak to je pravda, ja neznášam, keď musím len ležať v posteli, aj tak v nej skoro nikdy nie som. Musím niečo robiť, aspoň kus ísť von na vzduch.´´ ,,Zato ja ležať musím, mám pravidelné kontroly od babky. Každú hodinu teplomer, doplnenie tekutín, spánok, pomedzi to XY telefonátov, či mi nič netreba...´´ ,,Veď to máš all inclusive.´´ ,, Také služby nemá každý, to by si si mala vážiť,´´ smiali sa spolu s Aňou. Haha, veď vás ten smiech prejde. Náhodou, je to milé, keď sa o vás tak niekto stará, aj keď, priznávam, občas to trošku lezie na nervy.
,,Čo máme teraz za hodinu?´´ ,,Neminu hore na 63. Tam už ostávame do konca.´´ Ankine odpovede sú vždy rýchle a presné. Zatiaľ čo ja hľadám rozvrh, ona to vysype z hlavy - je vidieť, že má skvelú pamäť. ,,Aňuš, pôjdeš so mnou cez polhodinku do večierky? Chcem si kúpiť niečo sladké.´´ ,,Dobre, len sa napapám a môžme ísť. Kúpime si zase našu čokoládku?´´ ,,Že sa pýtaš, keď zdoláme tieto nekonečné schody, tak si ju dáme na nakopnutie...´´ ,,Lenka, som rád, že sa tu stretávame, aspoň nemusím obiehať celú školu,´´ v tomto momente sa mi na chvíľku zastavilo srdce a vzápätí sa rozbúchalo ako šialené, ,,takže pôjdeme spolu hore. Áno, správne, zastavil ma ON a povedal, že mám ísť s ním. Trasiem sa ako osika. Ešte pred chvíľou som šla na hodinu nemčiny a teraz sedím vedľa NEHO tak blízko, že ani poriadne nedýcham. ,,takže na rozhodnutie pani profesorky pôjdete ešte s dvoma dievčatami na túto súťaž,´´ dobre počujem, ja a súťaž? ,,na to však potrebuje vaše osobné údaje, tak to poďme spolu vyplniť.´´ Sedeli sme tam ja a ON ani neviem, či päť, desať minút, pol hodinu... Nevnímala som čas, nevnímala som okolie, nevnímala som nič, okrem NEHO. Pri písaní adresy som sa trikrát pomýlila a nebola som schopná spomenúť si na svoje rodné číslo. ,,Takže vidíme sa v stredu po škole, ako sme sa dohodli.´´Rozlúčila som sa a bleskovo som zbehla do triedy. Vtedy mi došlo, že som ani presne nezaregistrovala, kedy sa máme stretnúť, má to byť po 6 či po 7 hodine? Nuž čo, prídem radšej skôr a hodinku si posedím, to ma nezabije. Tento deň určite stál za to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár