Zabudla som púpavu v poli vlastných túžob. Púpava zmizla, vietor však rozvial všetky jej semiačka. Za krátky čas je pole plné púpav ničiacich úrodu, žijúcich na jej úkor. Žltá potvora je všade, ako ju zničím? Vytrhnem jednu, do rána sú dve. Parazit. Klíčiace semienko, rastúci sen pohltí hneď v zárodku. Obsadí jeho miesto, bez milosti zničí každú nádej. Čo ak... ju nechám ďalej rásť? Zničí celé pole? Možno ak ho pohltí , uvidím ju v inom svetle. Žiarivú a zmyselnú, hrajúcu farbami čo dodávajú elán. Z krásy sa však nenajem. Čo z peknej misy, keď je prázdna? Potrebujem úrodu, plody vlastnej práce. Zabudnutá púpavka ukázala čo je v nej, zmenila moje plány teraz skáčem podľa nej.. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj