myseľ blúzni po víle
jemne tancujúcej na špičkách
medzi plodmi fantázie
utekáš do lesa
tíško vyčkávaš na pni
tvoje tajné miesto
odtiaľ si sledoval
keď kúpala sa v rieke
pokoj, ako pred búrkou
sotva vietor pohne lístkom
zrazu stojí pred tebou
krása nebeská
oblečená len do tmy
zaháji svoj tanec
z úcty k Matke Zem
nešliapne na jediný kvet
priam nebeskou ľahkosťou
ponad trávou sa vznáša
ladné pohyby v rytme
mesačného svitu
odhalia jej krivky
odzbroja tvoj strach
vybehneš z kríkov
dobehneš tú nežnú laň
víta ťa nevinný úsmev
anjelsky čistým hlasom
šepne, že na to čakala
nekrič, nedávaj za vinu
vyspovedáš sa neskôr
našiel si svoj protipól
zistil ako chutí nebo...
tak nezabudni spomínať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
» www.megadarky.cz/modules/product...