Kedze je Silvestrovska zabava zrusena a moj zadok namiesto v exkluzivnom podniku bude rozvaleny na posteli, chcela som si toto sklamanie aspon kusok sprijemnit a zavolala som kamaratovi, aby prisiel k nam.
Patnast minutove odhrabavanie auta a hodinove klzanie sa po ceste, ktora inak trva polovicu casu mi malo byt dostatocnym varovanim, dokonca aj kamarat navrhoval posedenie v blizkom bare, ale nie, kdeze, zena musi mat vzdy pravdu. Tak sme sa vybrali na Kysuce pohladat kluce, ktore si tam zabudol otec.
Aj ked sme sli cestou mensieho odporu, skutocne sme sa ladne presmykali az do dediny, no ten najkrajsi zazitok nas este len cakal.
Dvakrat sme na uzkej neposypanej, neodhrnutej ceste museli zastavovat kvoli oproti iducemu autu, takze sme sa dvakrat znova a znova vydavali do kopca. Na tretikrat nas zastavila banda teenagerskych deciek(nic proti), ktorym bolo zatazko odstupit z cesty vcas, takze sme sa opät zastavili v kopci a dalej ani krok. Horsie bolo, ze ani dopredu, ani dozadu. Pod nanosom snehu bolo hotove ladove klziko. Ked sa nam ako tak podarilo auto rozhybat, spustilo sa po lade a rovno susedom do branky, kde narazilo na kraaasny zladovately kamen a uz bolo len pocut lubozvucne pukanie narazniku.
Kamarat nadaval tak, ze som rozmyslala nominovat ho na jazykotvorcu roka.
Jofo obiehal auto a skrabkou na okna sa snazil odstranit a zdrsnit lad, aby sme sa dostali aspon do kolaji, odtial by to uz slo lahsie. Oproti nam zastavilo miestne auto a nie aby nam dobry clovek pomohol, ako to byva na dedinach zvykom, ale zakrical nieco v zmysle ze sa ponahla do obchodu a mame zmiznut z cesty. Tolka ochota sa dnes len tak nevidi.
Nakoniec sme rucne!!! odtlacili auto na cestu, odkial sme sa posmykali na najblizsie odpocivadlo. Ked okolo nas prechadzalo auto nasho verneho ponahlajuceho sa divaka, povedal nam par teplych ludskych slov s prislusnymi gestami a ja som zistila, ze je to moja rodina.
Co viac dodat? Kluce sme nenasli, rozbili sme naraznik, ponamahali svaly, a ja som navyse mala historku o chovani nasho rodinneho prislusnika, ktoru som si samozrejme nenechala pre seba. Mysli, ze nabuduce to uz neurobi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár