Občas mám pocit, že kamaráti nikdy neexistovali a ani existovať nebudú. Pretože tí, ktorých som za kamarátov považovala sa stratili kdesi v hustnúcej tme a ráno už akoby neexistovali. Napáchali zlo - ohrýzli moju dušu a keď už ju nepotrebovali utiekli za druhou. Áno, to sú oni. Na druhej strane som získala jedného nenahraditeľného a svojou jedinočnosťou výnimočného priateľa a nikdy sa ho nevzdám - jeho...
Občas mám pocit, že nepriatelia, alebo ľudia, ktorých takpovediac nenávidím, či už preto, že vykonali niečo čo sa mi prieči alebo sa snažili mi ublížiť sú lepšími ľuďmi ako tí, ktorí predo mnou stáli a dívali sa mi do očí tvrdiac jedno a za chrbtom ma sácali z útesu. Ale on tam stál so mnou a držal ma pevne za ruku, aby som nespadla...
Občas mám pocit, že sa riadim heslom odpúšťam - nezabúdam. Ale nie je to tak. Riadim sa heslom neodpúšťam - nezabúdam. Neviem to. A som na to hrdá. Lebo jedno bez druhého nedokáže existovať. Je to iba túžba...
Občas mám pocit, že sa neoplatí žiť. Že nie je prečo. Veď všetko dobré sa stratilo v tieni zlého. Vezme ma za ruku, vtiahne do svojho sveta a viem, že on za to stojí, že práve on je ten, pre ktorého sa oplatí budovať tú nezmyselnú spleť pavučín - život.
Občas snívam. O tom, čo by mohlo byť. Ale nie je. A dúfam, že raz bude, že raz dospejem do vytúženého a úspešného konca. Bude tam môj vysnívaný svet, v ňom ja a on...
Občas sa cítim osamelá, ale on je tu pre mňa vždy...
Občas som naivná ako malé, o tomto svete nič netušiace dieťa. Ale našťastie väčšinou stojím nohami pevne na zemi.
Občas si nasadím ružové okuliare aby som si pripomenula ako cez ne vyzerá všetko inak. Ako neexistuje závisť, nevraživosť, hádky. Všade znie len smiech. Žiadny náznak smútku a neistoty...
Občas mám chuť napísať blog, ale nenapíšem. Najskôr asi preto, že si radšej svoje pocity nechávam pre seba. Ale niekedy je tá túžba tak neznesiteľná. A hoci aj "niečo" napíšem, väčšinou to na net nedám... Ale teraz je občas...
Občas je našťastie len občas... A to je dobre. Lebo občas si treba uvedomiť realitu, občas treba utiecť do svojho vlastného sveta a občas sa netreba ohliadať späť do minulosti...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kissmeplease
9. 1.januára 2010 15:21
úplne súhlasím a našla som sa v tom
2
občas si začnem čítať blogy a občas k nim pridám aj komentár a občas je to aj pozitívny komentár... to je aj tento prípad...
napísala si to fakt výstižne, fakt zaujímavo, fakt krásne je to fakt úžasné
napísala si to fakt výstižne, fakt zaujímavo, fakt krásne je to fakt úžasné
3
a občas sa treba ozvat slečna......svojej hadam ešte kamaratke...lebo aj takych treba.....Nehradim jeho.....ale poznam ta od 1. triedy....a občas ked sa tak to dlho neozveš tak potom mam pocit že ta nepoznam.....pekne napisane
4
@jankam
ďakujem, som rada, že sa páči ale ani ty si sa dlho neozvala a to asi od doby, keď som ťa ja naposledy volala von... čo ma dosť mrzelo... tak som si povedala, že keď budeš chcieť, napíšeš
ďakujem, som rada, že sa páči ale ani ty si sa dlho neozvala a to asi od doby, keď som ťa ja naposledy volala von... čo ma dosť mrzelo... tak som si povedala, že keď budeš chcieť, napíšeš
Napíš svoj komentár