Tak teda, 24/07/07 o 10:15 rano som sa s priatelom vybrala na autobusovu zastavku…. Teda najprv do najblizsieho obchodu lebo v to rano som zistila, ze som si zabudla oprat veci….. a teda nemam ciste ponozky…teda nejake by sa nasli ale ved predsa idem do nemocnice…tak nech mam nejake pekne….
Som si kupila hned niekolko parov….. na zastavke som si vyzula topanky a natiahla moje cisto nove ponozticky…. Tak sme s priatelom cakali na autobus cislo 318. Teda islo smerom na nemocnicu viac autobusov ale tento jeden isiel priamo do nemocnice. A ked som sa mojho draheho spytala ci vie ako sa z tych inych zastavok da dostat do nemocnice tak povedal ze nie…takze sme cakali na tu 318-tku…ale ten bus nie a nie prist…. Ked mi nakoniec moje zlatko povie…mohli sme si zobrat aj iny…ved ta zastavka je len 5 minut od nemocnice…. Neviete si ani predstavit co som v tedy prezivala. Dost, ze som bola nervozna pred prehliadkou on mi este taketo povie??? A pritom som sa ho jasne pytala ci nevie nejaky iny autobus ako sa tam dostat…. No nevadi… tak sak co pockame si …
Konecne dorazila 318-tka…. Taky krpaty autobus som v zivote nevidela…. Ale kedze je to nemocnicny co by sme chceli, vsak? Trepali sme sa takymi malymi ulickami…no dost divne mi to bolo… ked tu zrazu autobus zastal…. Pozeram, zastavka v nedohladne… tak preco stojime….sice tam zastavka nebola ale ludia tam cakali tak preco by sme ich nezobrali, ze? Pritom taketo autobusy by sa mali pouzivat na prepravu ludi do a z nemocnice…. No nevadi, prezijeme…. O chvilu taka jedna teta zazvoni soferovi, ze chce vystupit… a preco by jej sofer nevyhovel, ze? Koho zaujima, ze tam sedia ludia, ktori sa da tej nemocnice vazne potrebuju dostat. Ked teta vystupila…autobus sa pohol zabocil a zrazu HOP….zastavka… uz som vazne chytala nervy…to ta krava nemohla pockat…a vystupit o dvadsta metrov dalej????
Ale priatel ma ukludnil… ze to je o.k….takato prihoda sa opakovala este asi tri krat. Ked sofer zastavil tam kde nebola zastavka ani vyznacena bus line!!!! To uz vo mne neuveritelne vreli nervy… ked sme sa konecne dostali na hlavnu cestu….. Konecne pojdeme trochu rychlejsie…pomyslela som si… ale co sa nestane…. Engineering work…. Cize opravovali cestu…. Tak sme museli ist obchadzkou… to som uz samozrejme meskala…. Lebo som bola objednana na 11.00 am. A uz bolo 11.05 am.
Ale tak po dalsich 10 minutach cesty sme to konecne odparkovali v nemocnicnom areali. Tak som sa ponahlala na recepciu… spytat sa kde najdem Antenatal Clinc… hmm vraj musim ist von, zabocit do lava a je to vo vezovom bloku…. Jak pozeram tak pozeram, vezu nikde nevidim… ale tak zrejme to bude ta vyssia budova… vstupim dnu. Znovu sa idem ohlasit na recepciu. Jedine instrukcie co dostanem… poda mi ambulku na moc a povie…. Take a seat. Tak cakam… hmm len kazdeho volaju cislom…a ja som ziadne cislo nedostala…. Teda idem znovu za tou milou tetou na recepcii a spytam sa ci ma budu volat po mene alebo dostanem nejake cislo. Vraj budu volat moje meno.
Cakame s priatelom dalsich 10 minut, ked tu zrazu pocujem moje meno. Zdvihnem sa zo sedadla, mierim k celkom sympatickej slecne. Priatel ma nasleduje. Tato slecna ma odvedie do takej malej miestnosti… a povie mi aby som si sadla. Moj drahy sa spyta ci moze ostat so mnou alebo ma pocka vonku… tak povedla, ze kludne moze ostat so mnou, vraj sa ho bude pytat na nejake podrobnosti.
Predstavi sa ako Jenny….. celkom mila je…. Vraj bude moja midwife. Potom sa ma pyta, ci sa v mojej rodine nachadza niekto s cukrovkou, zvysenym tlakom, plucnymi problemami, chorobami ako su dyslexia a dysgrafia…. Skoro na vsetky otazky jej dam odpoved nie… az na tu s plucnymi chorobami…hovorim, ze sestra ma problemy s plucami, mala nador, ktory jej vyoperovali ako 4-5rocnej ale este stale presne neviedia co ten nador sposobilo ani co jej vlastne je. Tak povedala, ze ok., ze to zrejme nebude dedicne. Celkom s nou suhlasim…ved sestra je jedina v rodine a blizkom okoli s takou chorobou. Priatelov otec ma cukrovku a zvyseny tlak… ale kedze to dostal ako 40 rocny vraj je pravdepodobnost, ze to tak isto nie je dedicne… lebo nikto iny z ich rodiny nema take problemy.
Posledna otazka…. Na ktorej som sa sulala…..no koniec… som sa nevedela prestat smiat… Ste pribuzny? Brat a sestra, bratranci alebo tak…. Odpoved… NIE SME!!!
Po zodpovedani otazok ma poslala vycikat sa do tej flasticky…co som celkom uvitala, lebo uz som myslela, ze sa dostim…. Ked som sa vratila… co nevidim…. Ma tam nachystanu ihlu a asi 6 praznych ampuliek. Vraj mi ide brat krv… tak si v mojej materskej knizke nalistuje stranu s krvnymi testami… oboznamila ma s faktom, ze testy na hladinu zeleza a curku v krvi mi budu robit tak ci tak, dalej na HIV a syfilis, a vraj ci sa chcem dat aj otestovat na sickle cell disorder… tak ze hej… sice neviem co to je ale preco nie… pre istotu….este ci chcem test an downow syndrom…. + nejake navyse…. Hmmm jasne, ze chcem… Len vraj na ten downov syndrom sa testy robia az v 16 tyzdni tak budem musiet prist inokedy… ale na tie ostatne tesy mi zoberie krv teraz.
Naposledy mi brali krv pred tromi rokmi priblizne… radsej sa na to ani pozerat nechcem….teda na to ako mi zapichuje ihlu do ruky…. To ako ta krv tecie… neriesim… nemam s tym problem. Konecne naplnila vsetky ampulky….. tolko krvi mi naposledy odobrali ked som ju bola darovat….xi xi xi.
Vraj moja prehliadka je uspesne za nami…. Este jeden detail…. Ci som mala uz ultrazuvk…. No nie nemala…. Dnes poobede (15.10h) mam prvy. Tak vraj je potom budem musiet doniest zaznam…. Ako nas tak vyprevadza, stretli sme tetu, ktora mi bude robit ultrazvuk. Tak sa za mna Jenny prihovorila, ze ci by som ho nemohla mat teraz, aby som nemusela chodit poobede. A teta, ze o.k…vraj aj tak teraz nema nikoho objednaneho… ale musim chvilu pockat, kym si vsetko pripravi. Teda cakame…. Som nervoznejsia ako som bola rano… teraz nastane chvila pravdy…. Ukaze sa ci je baby o.k… ci nie je poskodene, ci sa vyvyja poriadne, alebo ci este zije.
Cela sa klepem od strachu…. Pomaly vchadzam do miestnosti s napisom SCAN. Priatel mlcky kraca za mnou. Tak isto si uvedomuje dolezitost tohoto momentu….
Aj tato teda je na mna mila. Zrejme vidi aka som nesvoja. Pyta sa ma ako sa mam a tak… zapne scanovaci pristroj. Da mi pokyn aby som si lahla…. Potom mi povie, ze si musim rozopnut nohavice a stiahnut si ich trosku nizsie a vyhrnut tricko….. robim ako mi kaze. Za nohavice mi zastrci papier… vraj aby mi ich nezaspinila gelom. Na brucho mi nakvapka spominany gel… je taky studeny, ze som sa znovu skoro pocurala… lebo pred ultrazvukom musim vypit priblizne liter vody… mne uplne stacila pollitrovka mineralky a mala som dost. Priklada ten strojcek na moje brucho… zatajujem dych… priatel bledne…. Teda hlada plod…. Nasal ho… pootaca strojcek aby si obzrela babo… JE O.K. Zaplavi ma pocit ulavy a stastia. Usmejem sa na moju drahu polovicku…. Vlastne teraz je on uz len tretina…. Kedze sme uz traja…xi xi xi.
Teta nasla skvelu polohu…. Vidime cele babatko… I kde sa mi zda byt akesi velke. Ukazuje nam casti jeho tela… hlavu… ruky, nohy… cele babo… zacalo sa hybat…. Natahuje a krci nozicky…. Priatel sa s uzasom pyta…”To sa uz hybe?” Teta odpoveda, ze ano, len to este necitim, pretoze babo nezaplna este celu maternicu… ukazuje nam zvacseny obrazok…. Vidime ako prehlta vodu… priklada si rucicku k ustam…asi sa mu/jej zyva … Ja si robim vacsi pohodlie a dam si ruku nad hlavu… a zrazu o par sekund na to… babo urobilo to iste… potom otoci zaber na jeho chrbat…chce nam ukazat oblicky a ostatne veci, ked sa zrazu ozve FIRE ALARM!!!!
Toto hadam ani nie je pravda, vzdychne si…vraj dnes uz druhy krat. Ale ona nemoze odist lebo potrebuje zmerat babatko, zistit, ci ma vyvinute vsetky organy tak ako maju byt…. Tak narychlo meni pozicie a nahlady…. Pytam sa jej ci mozem dostat obrazok babatka. Vraj ano… tak este rychlejsie ako predtym hlada vhodnu poziciu na obrazok…. Ked uz aku taku nasla stalaci tlacidlo PRINT… ale co sa nestane, papier na ktory sa to ma vytlacit sa zacne krcit. Tak ho vyberie. Natoci na akusi palicku a zasunie do tlaciarne.
Dostavam prvy obrazok mojho babatka…. Potom si vzdychne a poviem, ze nech radsej idem lebo nechce aby som zhorela… vraj si to bude musiet ulozit a zapisat co sa da… vraj ak chcem pockat tak si scan mozem zopakovat po alarme ale vraj to bude trvat vecnost…. Tak sa s priatelom vyberieme do najblizsej jedalne… lenze pred vchodom si to rozmysli… a ide si zapalit. Po jeho cigaretke sa ideme napapat, lebo uz umieram od hladu. Po vydatnom obede sa vyberieme naspat na ANTENATAL CLINIC. Chcem odovzdat moju ruzovu a zelenu matersku knizu Jenny tak ako mi kazala…. Vraj na nu musim pockat lebo teraz je na obede. Tak teda cakam…ved obednu prestavku ma len do druhej… je tristvrte…
Konecne sa zjavila. Na recepcii jej povedali ze na nu cakam… tak si vypytala obe knizky a zaznam zo scanu… no ten nemam, lebo nas vyrusil poziarny alarm. Tak ma porosi aby som si ho vypytala od tej tety co mi robila scan…a doniesla jej to…. Cakam teda na tu tetu…. Ked si vypytam zaznam povie, ze ho nema este…a vraj si teda mozeme zopakovat scan. Vraj moze babatko lepsie odmerat a tak… Znova sa opakuje cela procedura… hlada babatko…nachadza ho…!!! Ale vraj sa nehybe. To bol pre mna uplny SHOCK!!! Je mrtve…moja prva myslienka… asi vydela moje zdesenie tak mi vysvetluje, ze spi…. Nie je mrtve lebo mu bije srdiecko. Vydychla som si.
Pomaly meni nahlady, berie rozmery…. Otoci nahlad tak aby bolo babo chrbtom… ukazuje nam oblicky, zaludok…. Pupocnu snuru… ruky…. Spytam sa ci je mozne urcit pohlavie… vraj je na to este skoro lebo babatko je primale….Snazi sa ho zobudit aby sa hybalo….. prihovara sa mu…(Vstavaj…. Hore sa…. Ziadne spanie hned po obede) tlaci mi ten strojcek na brucho…. Vidim ako sa stena maternice dotyka babatka… Teta sa dalej snazi zobudit ho… prejde asi 5 minut… vzdava to. So smiechom hovorim… asi bude po mne… pretoze aj ja ked zaspim nic ma nezobudi… xi xi xi
Po zapisani vsetkych udajov do pocitaca mi oznami, ze nie som v 14tom tyzdni ako sme predpokladali, lebo babo nie je dostatocne velke. Namiesto 8,5 cm ma len 7,9…co viac zodpoveda 13. tyzdnu… Vytlacila zaznam so scanu a odovzdala mi ho. Pekne jej podakujem. Ona mi popraje vela stastia…. Odchadzame s ordinacie. Ako vychadzam von…vidim Jenny… ponahlam sa za nou. Podam jej papiere a knizky. Odvedie nas do miestnosti kde moze v pokoji zapisat udaje. Teraz ked zistila v ktorom som tyzdni. Vypisuje papier na testy na downov syndrom. Dala mi termin na 20/08/07. Potom ma objednala na dalsi SCAN…17/09/07
To by bolo zatial vsetko….
Tak sa zatial majte…
Byeeeeeeee
X X X
PS: Skoro som zabudla…termin porodu je 02/02/08
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
yeya
26. 7.júla 2007 19:51
jeee drzim palcek
2
uaaaa ... cem vidiet scaaaaaaaaan ... zvladas to skvele... 2.2.2008 pisem do diara
3
2.2 krásny dátum pôrodu, skoro ako ja tak teda veľa šťastia "spachtoši" aspoň vieš po kom bude "z malej časti" samozrejme
6
je to strasne zvlastne, ked mas v sebe este niekoho ineho, mas teraz dve srdiecka
tesim sa s vami taaakto velmi
a spanok je zdravy, sama praktizujem najcastejsie ako sa len da
tesim sa s vami taaakto velmi
a spanok je zdravy, sama praktizujem najcastejsie ako sa len da
7
drzim paluchy nech je s vami vsetko oki
btw mas uz vybrane ako sa malicke bude volat?
btw mas uz vybrane ako sa malicke bude volat?
Napíš svoj komentár