na biely obrus príbor
a ľahla si na stôl.
čakala.
prišli.s bezhraničným
úsmevom.
pomaly si začala uvedomovať
tú bolesť,ale stále
ostávala oddane ležať.
pohľad do prepitých oči
a prebudenie.
vnútro začalo tancovať
hašterivú pesničku.
nikdy nebolo jedno.
boli dve.len to druhé
asi lepšie
raz za čas utekalo.
páni a dámy
zo žltými zubami
slanej hlúposti
dvíhali čaše.
chystali sa pojesť
pokoru.
vnútra sa prekrikovali.
hlbokosť v očiach
sa prebudila
druhý krát.
kopla do pohára.
zmyselnosť jednej
osoby
pohltila otravný hlad
zbabelcov.
tretí krát.
pomalým krokom
vykročila.
tentoraz možno
tými správne zázračnými
dverami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár