Lov(e)

Prebrala sa zo svojeho lehára na rohožke pred domom. Nevyspala sa bohvieako, ale aj to málo stačí.

Ponaťahovala sa a hor sa do škriabať na dvere, kým ju nepustia dnu, a nakŕmia. Po niekoľkých minútach dožadoavnia sa o pozornosť sa dvere otvorili a obrovská noha ju kopla do záhradky pred domom.

Čo už, to sa stáva často. Potravu si znova musí zohnať sama. Tak sa teda vybrala dole ulicou. Po ceste našla pri smetiakoch niečo pod zub a hneď sa jej kráčalo lepšie.

Ako sa tak ladným krokom vznášala okolo jednej honosnej brány, spoza plota ju uvidel jeden zástupca psieho plemena, ktorý sa pýšil rodokmeňom dlhým ako týždeň pred výplatou, vyšportovanou postavou a krásnou, lesklou a upravenou srsťou, o ktorú sa jeho pani dôsledne starala každý deň.

Ako uvidel túto mačku domovú, v jeho malom mozgu sa mu spojili dva závity a tie hlásili: lov. Pudy nezastavíš, a náš čistokrvník sa vyšmykol z jemného zovretia svojej pani, ladne preskočil plot a za brechotu začal naháňať svoju novonadobudnutú lásku.

Prenasledoval ju až ku parku, už ju skoro mal, keď tu zrazu mačka vyliezla na vysoký strom, ako to mačky zvyknú robiť pri prechádzkach.

Pes osatal bezmocne vrčať a slintať pod stromom. Na toto nevedel nájsť vo svojej centrále žiadne riešenie. Tak sa vrátil ku bodu 1 - lov. Využíval svoje návštevy cvičáku. Začal skákať vyššie a vyššie.

A milá mačička, len čo dokončila svoju ranné skrášľovanie, začala pomaly dole hlavou zliezať po kmeni v ústrety psej tlame. Myslíte si, že sa zbláznila? Nie...

Zastala asi päť centimetrov od periodicky doskakujúcich psích zubov. A možno sa aj popod fúzy usmievala.

Späť ku psej podstate. Brechanie, slintanie a poskakovanie okolo stromu.

Mica sa na neho vyškierala zo stromu a po pár minútach zaliezla vyššie do koruny.

Tak žili šťastne, až kým nepomreli.

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu