O ňom sa mi stále sníva, a keď sa prebudím, tak zistím, že je to všetko pravda. Ale pekne po poriadku:
Moja mama mi vždy vravela: "Obuj si tie papuče, prechladneš!"
A ja na to: "Ááále mami, veď nám pod podhlahou koluje teplý prúd potrubný!"
Lenže, aj keď som síce neprechladla, absencia papúč na mojich nohách sa mi vypomstila aj tak.
Niečo som jedného dňa robila v izbe, keď ma zrazu, abosútne z ničoho nič zavolal otec. (Ooo aké prekvapivé). A ja, samozrejme posušná dcérenka, som vyštartovala. Akousi nešťastnou náhodičkou(alebo mojím nedbalým a rozháraným krokom) som zakolpla o gauč periférnou časťou mojej pravej nohy. Zkácala som sa na zem ako tatranský strom a z hrôzou som sa pozrela na moju spodnú končatinu:
Malíček bol absolútne kolmo na zvyšok chodidla!!! Nedokázala som ani vykríknuť, len som ho nejakým zázrakom napravila o podlahu. Za neznesiteľných bolestí som konečne z úľavou vykríkla.
Otec volal z vedľajšej izby: "Tak čo je? Nespievaj si tam toľko a poď užaj sem!"
Zdalo sa mi to ako večnosť, kým sa prišiel pozrieť, prečo stále spievam a nejdem k nemu. Potom nastali typické procedúry behania po dokotoroch, dostala som slušivý leukoplastový obväz(chcela som sadru, aby sa mi tam mohli všetci podpísať, ale doktor vravel, že sa to na to nedáva), osvojila som si chodenie po byte na kolieskovej stoličke a samozrejme, najmenej mesačnú ospravedlnenku zo školy (Jo!).
Tak tu teraz sedím s vyloženou nohou pri počítači a píšem blog. Asi ste si všimli, že je to môj prvý, tak to berte s rezervou
nuz ja denno denne zakopavam o cinku v mojej izbe tak uz mam akysi zen zakopavaci reflex, ze palce vidia nebezpecenstvo a najdu si idealnu polohupre naraz. aj tak to vacsinou hrozne boli a keby ma nebolela noha kopnem do cinky znova
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.