Hovorí sa - koho chleba ješ, toho pieseň spievaj. Tak by ma zajímalo, či keď si v pekárni kúpime chleba, dostaneme k nemu aj tú pesničku. Prípadne či to platí aj pre žemle. Pokiaľ nie, tak by sa to mohlo zaviesť. A ja by som to ešte rozšírila. Každému druhu pečiva by odpovedal iný hudobný žáner. Takže k chlebu by ste dostali klasiku, k rohlíkom rock, k žemličkám (samo)zrejme house, k hrebeňom najskôr asi punk, ku šiškám pop, k šatôčkam by sa hodila world music, ku croissantu crossover, no a k venčekom najskôr emo… Možno by sa tým vyriešila aj kríza hudobného priemyslu…

Často pozerám na reklamy v MHD. Najradšej mám tie na jedlo. A vôbec najradšej mám tie, kde je zobrazené len to jedlo. Pri dívaní mi potom cesta pekne uteká (kam? ). Občas som tak zaujatá, že mám chuť sa zahryznúť. Myslím, že by bolo fajn, kby boli reklamy v MHD požívateľné. To by som si asi šla chytiť električku, ktorá je celá pomaľovaná Margotkami. Predstavte si, ako by sa na ňu ľudia vrhli. Asi by z nej moc nezostalo (asi len motor a kolesá). Ako by potom vodič vysvetľoval šéfom zjedenú elinu? Že by povedal: „Ospravedlňujem sa, že ju neveziem celú, cestujúci mi ju cestou zožrali.“ A možno, že to nie je dobrý nápad. Električky by totiž boli len na jedno použitie. A naviac by sa potom mohli aj naštvať a začať do ľudí tiež kúsať...

Beží tu akási rozprávková súťaž. Mám zatiaľ len námet … Mladý princ má tri noci za sebou rovnaký sen, že keby sa vydal za sedmoro hôr, našiel by tam krásnu princeznú. Rozlúči sa s rodičmi a vyrazí na cestu, že vraj na desať dní. Po dvoch rokoch ho nájdu, ako blúdi na púšti v romantickom zväzku s vačicou. Vyhladnutého princa dopravia domov, kde ho vzkriesia miskou polievky. Hneď potom dostane aj niečo jesť. Princ im potom rozpráva, že našiel jaskyňu v ktorej bolo niekoľko princezien a dva lístky na muzikál… bohužiaľ ďalej už mi nič nenapadá. Keď tak mi môžete pomôcť. Samozrejme, že vám vaše myšlienky ukradnem a budem ich vydávať za svoje…

Netvrdím, že zle spím. Ale občas sa nad niečím s miernym znepokojením zamýšľam. A potom zistím, že je to úplný nezmysel. Prišla som na to, že (ne)zmyselnosti určite nie sú matkou múdrosti, ale mohli by byť aspoň svokrou zdieľnosti. Je fajn, že s niekým môžem virtuálne zdieľať svoje podivnosti, blbosti a iné necnosti. A aj keď sú myšlienky v (ne)zmyselnostiach často ako snehuliak na jar (a kdekto im rád strúha mrkvičku), som rada že ich mám … A tak sú tu, stále trochu rovnako, stále trochu inak, a hneď tak sa ich nezbavím(e)… Koniec s vysvetlením … tlením … lením … ním … m

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
shelia  15. 11. 2009 19:25
wau, to priradovanie hudby k pecivu



a tu rozpravku by si mohla potom aj dokoncit, ak ta este nieco napadne
 fotka
seagull1  15. 11. 2009 20:31
hehe... ale tie tvoje (ne)zmyselnosti čítam veľmi rád a vďaka nim mám krajší deň
 fotka
chiflada  16. 11. 2009 00:01
mierne poznám.
 fotka
lubobs  16. 11. 2009 07:13
fajný námet, myslím že máš fantáziu aj na zrealizovanie bez pomoci
Napíš svoj komentár