Tak mi napadlo ....

Dneska som si pri pohľade na počítač uvedomila jednu zaujímavú vec. A vôbec netuším, prečo som si ju neuvedomila skôr. Tak mi napadá. Počítač má veľa obvodov a to by snáď mohlo vysvetľovať moje dlhé vedenie. Alebo možno aj nie. Ale späť k tej veci. Je to tak trochu spriadanie, pretože sa jedná o kocúra. Mám totiž kocúriu fotku na ploche (možno je to gýčovité, ale moje), a keď som sa na neho tak dívala (sekol sa mi počítač), uvedomila som si, že občas nie je zlé hľadať spôsobom, kedy sa skôr necháme nájsť… A všimli ste si niekedy, že tri bodky za vetou myšlienku nenahradia?

Napadlo mi, že by som zase skúsila napísať knihu. Bohužiaľ ako vždy dokážem vymyslieť geniálny názov, ale samotnú knihu už napísať nedokážem. Táto ta moja „ďalšia“ kniha by sa volala „Moja koža sa činí“, a vôbec neviem o čom by bola. Len z nejakého zvláštneho dôvodu viem, že by tá knižka mala 354 strán, hlavná postava by sa menovala Sherry a jedna z ďalších postáv by bol ďateľ… Nechápem, prečo si o mne toľko ľudí myslí, že som fantasta. Veď moja fantázia nestačí ani na to, aby som si predstavila skutočný svet… Len teda dúfam, že v ňom dobro nadobro víťazí…

Tiež mi napadlo, že by som mala ísť do seba. Tak trochu sa nad sebou (prípadne pod sebou) zamyslieť. No hej, ale keď som roztrojená osobnosť, tak do ktorej z nich mám ísť? Viete, vedenie môže byť sila, ale nevedenie je často presila (a nemusíte na to byť ani traja). A to je pravda, práve som si totiž kýchla (Jéj, teraz mi tak napadlo, že kýchanie vlastne potvrdzuje samo seba). A tiež to potvrdzujú moje (ne)zmyselné písmenká, ktorých už som napísala riadnu kopu. Proste moje výtvory hovoria samy za seba… Alebo volajú do neba?

A tak mi napadá ešte niečo ku kýchaniu. Šlo by z toho spraviť celkom pekný logický paradox. Čo keby niekto povedal: „Je mi fajn, už nekýcham.“, a potom si kýchol? Všimli ste si niekedy, že často kladiem otázky a pritom sa na ne nesnažím hľadať odpovede? Nie, že by som sa sťažovala, na to mám až moc masiel na hlave, ale je to na zamyslenie. No, asi ma baví len hladenie súvislostí, z ktorých si utváram podivný spletenec všetkého (ne)možného, čím nevyjadrujem nič viac, než len únik k myšlienkam. Chápete? Nie? Tak radšej poslednú myšlienku. Takže posledná dnešná myšlienka je, že mám poslednú dnešnú myšlienku…

 Pseudoblog

23 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu