Kvôli nemoci som si pekne počítala. Okrem čítania príbalových letákov k liekom (všimli ste si, že keď si prečítate o nežiadúcich účinkoch, tak sa u vás začnú všetky prejavovať? ) som si počítala aj o tzv. Skinnerovom boxe. Tento pán posadil do rady boxov, vždy jedného holuba, tí nevideli nič mimo box, len pravidelne dostávali zrnká (z hrnka? ) hrachu. Holuby sa mohli v boxe hýbať a vhodené zrnko sa vždy stretlo s nejakým pohybom. A stávalo sa, že holub dostával zrnká súčasne s týmto pohybom. Preto si holub asi povedal: „No, keď roztiahnem krídla, tak určite dostanem hrášok.“ Nakoniec tak držal holub krídlo stále natiahnuté, takže každé zrnko ho zastihlo v tomto postavení. Teória holuba sa potvrdila. Skinnerov experiment potom vytváral len takto zblbnutých holubov – jeden sa neustále točil v kruhu, druhý krútil hlavou, iný stál stále na ľavej nohe… No, čo k tomu dodať?
Musím sa priznať, že som celkom nerada, keď ma na ulici zastavia nejakí predajci, ponúkači, neverci, či verci čohokoľvek. Sú odporne vlezlí, a to napriek tomu že sú všade vylezlí. Sú všade, poznajú naše slabiny a silninám sa vyhýbajú. Mám celkom rada film Som nesmelý, ale liečim sa, ale mám strach, že niektorí z týchto ľudí to s liečbou prehnali. Neviem, najskôr je to legálne a nič moc sa s tým robiť nedá, ale nemôžem si pomôcť. Keď mi niekto ponúka takto dotieravým spôsobom parfumy, vždy mi to smrdí, keď knihy, tak je to pre mňa také nečitateľné, a keď mi núti (nudí? ) tarify, či už v modrom, ružovom, či oranžovom, býva to pre mňa vždy otravne totožné. Maximálne v bledomodrom… Hlavne nerobiť chyby, za ktoré zaplatíme. A to doslova…
Nemám nič za lubom (neviem čo je „lub“, ale snáď chápete), ale tak mi napadá, či aj ľudia náhodou nežijú v Skinnerových boxoch. Viac alebo menej? Viete, ak je človek izolovaný od vonkajšieho sveta, utvára si potom svoj vlastný. Možno preto bývajú tí najostrejší neonacistickí chlapci väčšinou pekne tupí, možno preto máme tak často pomery s poverami... A možno aj ja, izolovaná od sveta (občas nemocou, občas blbosťou), tvorím tieto slová a vety, aby som si vytvorila vlastné svety… Paralelné… Byť tak holubom, aby som vedela čo máte za lubom…
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
veľmi sa mi to páči, myšlienkou, aj hrou so slovíčkami. ostatne to nie je žiadna novinka
Napíš svoj komentár
Takéto blogy mám najradšej. O ničom, ale o všetkom. Ak nechrápete, tak chápete, nie? Kropím svätenou (nie zmätenou) vodou...