Zase raz busstory

Dneska som si celá natešná z koncoročného zúčtovania merala cestu domov nemenovanou MHD bus linkou. To som ešte netušila, že sa rádoby obyčajná cesta zvrhne na VEĽKÚ BUSSTORY! Ale dosť zveličovania, idem vám to rozpovedať:

Autobus bol ako vždy natrieskaný. Veď to poznáte, ľuďom z neho trčia rôzne okrajové časti tela, okná sú zamastené od spotených ľudských fáčov a pri výstupe (alebo skôr výpade) cestujúci lietajú pod tlakom zo dverí do okolia.

Po úpornej snahe som sa prepracovala do srdiečka autousu, do môjho obľúbeného kruhu. Nejako som predrala ruku okolo jedného pokérovaného hlavohruďa, drapla som sa tyče a spokojne som sa zaoberala plánmi na leto.

Vedľa mňa stála devucha, neustále sa mrvila a snažila sa komunikovať so svojím fešim, ktorého nám obom zacláňal ten veľký upotenec. A vtom to prišlo! Niečo sa dotklo mojich prstov ... mäkké a vlhké ... Fúúú, čo to jeeee? Nakloním sa a ... tam ten chalan, oči privreté a no hádajte...Trošíčku si pomýlil paprčky a miesto božtekov na rúčku svojej vyvolenej pusinkoval tú moju!

Čo teraz? Dilema! Povedať? Bude sa cítiť trápne, baba sa s ním rozíde, trauma na celý život! Nechcela som ho mať na svedomí! Som dobrák od kosti, chlapec vyzeral pomerne hygienicky nezávadne a bolo to celkom príjemné ... Rozhodla som sa, že sa obetujem pre blaho ľudstva.

Za všetko môže ten hlavohruď. Nedivila by som sa, keby mal prsty aj mojom zlomenom malíčku, alebo globálnom otepľovaní.

A tak všetci žijú šťastne až kým nepomrú, tí dvaja majú svoje mladé šťastie, hlavohruď steroidy a ja ... ja mám vypuskanú ruku ...

 Skutočný príbeh

7 0 0 0 0

Komentuj

23 komentov k blogu