Už je tu. Výročie Sametovej revolúcie. Ja už som členom tej bezmennej slobodnej generácie, ktorá nevie čo to bolo SZM, alebo nepozná slovné spojenie „výjazdná doložka“, ale občas sa bavím predstavou, aké by to bolo, keby nikdy žiadna revolúcia neprebehla. Ako by sa chovali moji známi? Ako moji (ne)priatelia? Ako by som sa chovala ja? A čo napríklad hudobné kapely, zapredali by sa režimu? Viete si predstaviť Živé kvety na Festivale politickej piesne? Branuška Jóbusa národným umelcom? Desmod hrajúci so sovietskou Kalinkou? ( jaj, to mi je nejaké povedomé ... ) Smatanová peje na oslave narodením dietka miestneho papaláša? ( aha, to tiež nebol dobrý príklad ... ) Dobre tak Kňažko ministrom kultúry? … Radšej už toho nechám. Aj keď ma tieto predstavy bavia, niekedy ma aj mrazia…

Žijem v slobode a tak si slobodne môžem aj písať. A tiež bádať. Takto som napríklad vybádala, starý zvitok, ktorý úplne mení náš pohľad na gécku filozofiu. A i keď sa pravosť zvitku javí ako značne sporná, obzvlášť vzhľadom k opakovanému výskytu slov „naparovacia žehlička“, podelím sa s vami o niekoľko poznatkov. Tak napr. Herakleitova slávna veta neznie – Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky – ale – Dvakrát nevstúpiš do tej istej Grékyne. Platón podľa zvitku nie len, že vymyslel plátno, ale bol aj prvým autorom knihy o delenej strave. Zvitok obsahuje aj zmienku o zakladateľovi stoicizmu Zenónovi z Kitiia, ktorého raz zastavil jeho žiak a položil mu otázku: „Zenón, prečo nemôžeme viesť sexuálny život? “ „My nesmieme? “ žasol Zenón. „Ach jaj.“

Okrem dvadsiateho výročia revolúcie si tento rok pripomínam aj desiate výročie používania internetu. Áno, len pred desiatimi rokmi som začala pomaly zisťovať, čo je to internet, a tiež poslala svoj prvý e-mail. Viem, že nie som nejaký technologický novátor, ale úplný nevedko tiež nie. Nepíšem o tom preto, že je to už desať rokov. Skôr ma zaskočilo, že je to len desať rokov! Desať liet, čo sa internet dostal i k technicky slabším, ako ja. A pozrite sa dnes okolo seba Veď už aj ja do PC cpem nové C.P.U. Ako sme mohli predtým žiť bez mailu, ICQ, alebo Skype? Ako mohol niekto niečo spraviť, alebo niečo zorganizovať? Veď aj túto (ne)zmyselnosť ťukám na svojom počítači. Pred desiatimi a viac rokmi by som povedala, že počujem hudbu budúcnosti. Dnes je to len obohraná pesnička. A myslím, že to isté sa týka našej slobody…

V poslednej dobe som rada za každé zastavenie, za každé vydýchnutie. Preto som rada, že si môžem vychutnať nasledujúce voľné chvíle, medita(n)ce, odpočinok, či čosi iné (škoda, že bez nejakého zvera). Všetko okolo mňa v poslednej dobe príliš beží. Zo spolužiakov zo základky sú manažéri, spolužiačky to majú dané, pretože sú vydané a niektorým aj rastú brušká … A ja mám pocit, že aj keď poznávam stále nové tváre, stále si nesú staré mená. Všimli ste si niekedy, ako podvedome neustále zaujímame rovnaké miesta? Akoby miesto, kde sme už boli predtým, poskytovalo viac bezpečia, než rovnaký priestorček o kúsok vedľa. Takže som vďačná za svoj slobodný virtuálny (Birdz)priestorček…

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
kemuro  17. 11. 2009 16:18
budúcnosť je

simply v pc
 fotka
elwinko  17. 11. 2009 19:40
no neviem....ale...tak..no....
 fotka
seagull1  17. 11. 2009 20:49
to je už desať rokov?
 fotka
lubobs  18. 11. 2009 20:03
spomienky, výlevy, zamyslenia, uvedomovanie...
Napíš svoj komentár