Klamem.Viac ako by bolo správne.
Naučil ma to vlastne ON.Ním sa to všetko začalo vtedy.
A hej,rada hádžem vinu a obviňujem druhých.
Necítim .Strach.
Aspoň nie natoľko,nakoľko by som mala.
Nevážim si druhých.
Príliš skoro odsúdim človeka.
Veľa sa pýtam.V niektorých prípadoch viac ako by sa patrilo.
Mrhám časom.Veľmi.
Trávim veľa času za počítačom.Nechápem ako si to Robko dokáže rozložiť tak, aby každý deň nebol na internete viac ako 20 minút.Obdivujem to.Ja to nedokážem.
Nevážim si druhých.
Potláčam emócie.
Neviem zabudnúť na minulé.
Skrátka sa neviem pohnúť ďalej.Stále žijem minulosťou.Neviem to zahodiť a nechať tak,stále sa k tomu vraciam.Možno nie cez deň keď zamestnávam myseľ inými činnosťami.Ale večer,keď mám čas premýšľať.Vždy sa dostaví nostalgia.
Som výbušná.
Príliš náladová.
A vravím nechce sa mi.Neznášam tú frázu.Nenávidím, keď to počujem od kamarátok.Hoci to sama hovorím.
Chcem to zmeniť.Všetko.Postupne.
Nevyužívam dni na maximum.
Som nepríjemná k ľudom ,na ktorých mi najviac záleží.
S otcom sa rozprávam tónom,ako s otravným kamarátom.
Pričasto gúľam očami a robím hlúpe gestá.
Povyšujem sa nad ostatných.
Odvrávam.
Nevážim si veci.Zvykla som si na určitý štandard
.Som rozmaznaná.
Väčšinou ma ľudia,vnímajú ako veselú /večne usmiatu.Ale ten kto ma skutočne pozná,ma už videl plakať.Pretože aj to sú emócie.Ktorým sa často bránim,ale niekedy to proste nedokážem.
Každého chcem zmeniť.
Na ľudoch si všímam ako prvé skôr vlastnosti negatívne ako pozitívne.
Závidím.
Žiarlim.
Nadávam.
Verím v zázraky.
Som si vedomá,toho že sa musím zmeniť.Ale zo dňa na deň to skrátka nedokážem.Je to silnejšie ako ja.
Nepamätám si ten deň,ale viem že som bola maličká.Hlúpa.Naivná štrnástka.Veriaca v nemožné.Čakala som princa na bielom koni,či čo.
A prišiel ON.
Aspoň keby bol slovenskej národnosti,alebo čo.
Myslela som,že to výjde.Teda presviedčala som o tom samú seba.Svet mi ležal pri nohách.Všetko sa mi zdalo tak krásne ružové.Tak jednoduché.Tak krásne.
Až do vtedy, kým som nemusela odísť.Bez rozlúčky.Žiadne zbohom. Nič.Skrátka som odišla.
Raz ho prídem pozrieť.
Raz ,keď vyrastiem.
Zaujímalo by ma,ako sa má,o čo sa teraz zaujíma,čo robí,ako vyzerá,či ako trávi čas.
Či už bude ženatý a bude mať deti.Prídem.
Viem,že si na mňa nespomenie.
Ale ja si ho budem pamätať.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
lubobs
7. 11.novembra 2011 21:31
P. si ťa pamätať už nebude
2
@lubobs neviem čo si chcel naznačiť tým začiatočným písmenom.
Ale ak to malo súvis s článkom tak áno,som si toho vedomá že si ma pamätať už nebude.
Ale momentálne nemám ani len jediný dôvod k tomu aby mi to nejak prekážalo.
Ale za to sa ukázalo,že ty si ma ešte stále pamätáš...
Ale ak to malo súvis s článkom tak áno,som si toho vedomá že si ma pamätať už nebude.
Ale momentálne nemám ani len jediný dôvod k tomu aby mi to nejak prekážalo.
Ale za to sa ukázalo,že ty si ma ešte stále pamätáš...
4
@lubobs A to má aký súvis s článkom? Mi to objasni prosím ťa lebo veľmi tomu nerozumiem
Sem-tam sem zavítam a vidím že ty tiež...
Sem-tam sem zavítam a vidím že ty tiež...
5
má to súvis s tebou a článok má tiež súvis s tebou, čili aj s článkom, mýlim sa?
6
@lubobs Článok má súvis so mnou to je myslím jasné.Ale aj tak nerozumiem stále čo si tým chcel povedať.
Napíš svoj komentár