z lúky rovno do klietky,
kým ležali sme na zemi
s čiernym ovládačom
čo ladil program
každodenného zhonu.
Splašili sa.
jak stádo - do klietky
na staré žiletky.
V žltom tričku zbrázdilo spln
posledné zviera
jak čiasi ruka klávesy,
no len čo obhliadnem sa
tam zvlnili sa závesy
i úsmev stuhol v ľad.
Zoči voči
starým prízrakom,
rovno do náruče
jemu do obruče.
Jemu do obruče.
Veď on má kľúče
na tento večer boľavý.
Divadlo snov za chrbtom,
sneh za oknom,
koža za nechtami.
Všetko je za mnou,
len hneď pred očami
tie divé zvery,
splašené,
zo slobody do klietky.
Desivé, ach,
myšlienky desivé
nie je to vôbec fér -
zo slobody do klietky,
späť mne do hemisfér.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár