Aj slnko malo dobrý deň,
aj ja,
prijímajúc jeho lúče
v chvíľach čakania.
Vyletel krásny motýľ do nebies,
mával krídlami v modrom nekonečne,
zamieril ku mne,
letel,
letel s tým pôvabom
aký majú len motýle,
keď zrazu...
Vrazil mi prudko do hrude.
Vrazil a padol na zem.
Trochu ironicky som sa usmiala
a povedala si:
Vedieť lietať, je len ďalšia
poriadna blbosť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár